38. kapitola

333 15 0
                                    

Aj napriek pokročilej večernej hodine (23:00) sa u Campbellovcov všade svietilo. Pojem žalúzie alebo závesy im asi nič nehovoril, pretože z každého okna prenikalo na tmavý trávnik svetlo.

Daniel odparkoval otcovo auto do garáže a vystúpili sme. Všetko vyzeralo presne tak, ako keď som tu bola naposledy, dokonca aj bicykel bol stále na tom istom mieste pred schodami na verandu.

Daniel otvoril odomknuté dvere a vošli sme dnu.

Ako prvé ma prekvapila vôňa niečoho sladkého a krik, ktorý sa ozýval z obývačky.

,,Vždycky to u vás rozvoniava po jedle?" spýtala som sa Daniela pri vyzúvaní topánok. On tie svoje šlahol do kúta a ja som ich odložila do botníku. Daniel sa nad mojím činom iba pousmial a zavesil mi bundu na vešiak.

,,Iba keď sa tu ukáže Tina, čo je skoro každý deň," vysvetlil mi a pokrčil plecami.

Len čo vyslovil túto vetu, spoza steny sa do predsiene virútila Tina. Vlasy nemala zviazané do copu ako naposledy a neposlušné kučery jej odstávali na všetky strany.

,,Ale no toto, to je nám návšteva," usmiala sa na mňa.

,,Dobrý," pozdravila som ju a pratala som sa jej z cesty.

,,Čo ty tu tak neskoro?" ruky si zložila v bok a dívala sa na mňa skúmavým pohľadom.

,,Ja...," zarazene som sa na ňu pozerala. Takáto zvedavá som nebola snáď ani ja.

,,Vieš-" ozval sa Daniel, ktorý chcel Tine odpovedať za mňa, no bol vyrušený Lacey, ktorá sa, rovnako ako aj jej mama, prihnala do predsiene.

,,Čaute," pozdravila nás a načiahla sa po žlté tenisky.

,,Neodchádzate nejako skoro?" spýtal sa ich Daniel.

Skoro? Veď bolo po jedenástej večer. Táto rodina je stále divnejšia a divnejšia. No fascinuje ma. U nás bol vždy kľud, teda až na posledné dni a neexistovalo, aby som u nás niekoho mala o jedenástej večer. U Campbellovcov bolo zrejme všetko dovolené.

,,Ráno musím byť skorej v práci, Samovi preplo a všetky nás chce mať v práci už o siedmej," odpovedala Tina. ,,A tuto, Lacey," ukázala na svoju dcéru, ,,nám domov priniesla poznámku za to, že spala na matematike."

,,Ani sa nečudujem, keď dlho do noci pozerajú s Cameronom tie ich zábavné relácie," povedal Daniel a štuchol do Lacey, ktorá sa začervenala.

,,Náhodou to nie sú len také zábavné relácie," ozvala sa, ,,sú to vedomostné relácie."

,,Ja ti dám také vedomostné relácie," povedala Tina a začala hnať Lacey k dverám, ,,mazaj domov."

,,Dobre,dobre," povedala Lacey, zakývala nám a už jej nebolo.

Spokojná Tina sa na nás otočila: ,,V trúbe je tekvicový koláč, tak si dajte dokým je teplý a dokým Jimmy nepríde na to, že z neho ešte niečo zostalo"

,,Ďakujeme," odpovedala som.

Tina sa na nás iba usmiala a už jej nebolo. Daniel prešiel okolo mňa a zamkol dvere.

,,To len pre istotu, keby sa sem chcela vrátiť," povedal a pokrčil plecami.

,,Náhodou je zlatá," opáčila som mu a nasledovala som ho do kuchyne.

,,Keby si s ňou mala česť každý deň, tiež by si začala byť opatrná. Ani nechcem vedieť, čo sa jej muselo začať v hlave, keď nás tu spolu stretla."

Keď som sa nad tým zamyslela, mal pravdu. Tina bola presne ten typ až priveľmi informovanej ženy zo susedstva.

Medzitým, ako som premýšľala nad Tinou, Daniel naložil na taniee dva kúsky tekvicového koláča. Len čo som naplno zacítila jeho vôňu, začalo mi škvŕkať v bruchu.

I've been always looking for you.Where stories live. Discover now