Sunflower

Žltá .11.

Kávu?

Conroy sa snaží. Vidieť to na ňom. Som doma už tri dni, v hlave mi neustále vŕta Christin. Musím sa s ňou stretnúť, krivdila som jej. Dnes robí, viem to. Písala mi, že či sa nezastavím v Charlie's. 

Nechcem tam ísť. Nie kvôli Christin, ale kvôli Conroyovi.  Ale stojí mi láska za kamarátstvo? S Christin sme spolu držali dlho. Conroy či niekto iný. Christin mi za to stojí. Ona je tá žena, pred ktorou zhodím svoju hrdosť. Priznám sa jej so všetkým.

Klamala som ocovi, klamem bratovi, Conroyovi. Klamem im lebo sa bojím ich reakcie. Pri Christin sa nebojím. Povzbudí ma.

Obliekla som na seba žlté šaty. Nemám tu veľa oblečenia. Pamätám si, že sa tieto šaty Conroyovi páčili. Rozprával mi ako som sa mu v nich páčila. No až dnes sa v nich páčim i sama sebe. 

Mám celkom dobrú náladu aj keď bojím sa. Klamala som jej. To zo mňa robí zlú kamarátku.  Ako som mohla klesnúť až tak nízko, že klamem?

"Ocko, idem za Christin. Neviem kedy sa vrátim."

***

V klube je ešte pomerne kľud. Párty sa začne najskôr za dve hodiny. Zaujímavé, že tu je dosť ľudí, ale netancujú. Je to skôr ako  nejakom bare.

"Ahoj, je tu Christin?" nesedelo mi, že za barom nie je Christin.

"Astrya ahoj, Christin začína za pätnásť minút. Neviem či je už tu. Vieš, že všade chodí neskoro. Dáš si niečo?"

"Hah, viem. To by nebola ona. Darí sa jej tu? A áno, kolu si poprosím."

"Vieš čo, robiť prácu medzi hromadou úchylných mladých ľudí. To nie je pre každého. Klobúk dole pred ňou. Iné ženy by dali výpoveď, už po týždni. Ale ona? Ona sa pozrie chlapovi do očí, vyhubuje mu. Nedá sa. Nedá si ani skákať po hlave." rada na ňu počujem takéto slová, hrejú ma na duši. Počuť, že sa jej darí.

"Astrya?"

"Christin, tak rada ťa vidím!" pribehla som ku nej a musela som ju objať.

"Nečakala som, že prídeš. Príde mi, že sa mi vyhýbaš." odtiahla som sa od nej a pozrela jej priamo do očí. Nič sa v nich nezmenilo.

"Prepáč mi. Ja neviem čo som si to zmyslela. Viem, že ti klamem. Ja fakt neviem čo som si myslela. Nechápem prečo mi to čo i len napadlo, že by si mohla mať niečo s Conroyom."

"Kočka, brzdi, ukľudni sa. Je hlúposť, že by som si ja začala s Conroyom. Áno je to sexy chlap. A veľmi. Ale miluje ťa. Bola si preč dva roky a on na teba neprestal myslieť. Žiadna by sa ti nevyrovnala.  Teraz keď si sa vrátila, vieš aký je šťastný? Včera si dokonca pospevoval. Bolo strašné ho stretávať po tvojom odchode. Bol telo bez duše."

"Prosím, nepipomínaj mi to." zviera sa mi zalúdok, vždy keď si spomeniem na môj odchod.

"Ja lenže je to hlúposť. A druhá vec, klameš mi?"

"Sľúb mi, že sa na mňa nenahneváš."

"To ti sľúbiť nemôžem. Nahnevajú ma rôzne hlúposti." môže byť vo všetkom taká priama?

"Neštudujem tam." zamračila sa na mňa, toto neznamená nič dobré. Teraz sa jej začínam báť.

"Ako prosím?"

"Ukončila som štúdium po dvoch mesiacoch, ako som tam prišla. Našla som si prácu vo vydavateľstve. Napísala som knižku. Bývam v podnájme, darí sa mi. Fakt prepáč, že som ti to nepovedala. Bála som sa, že budete zo mňa sklamaní, keď neštudujem a potom, keď som sa dozvedela, že skoro všetko hovoríš Comroyovi. Nedokázala som ti povedať toto. Nechcem aby to vedel." dopovedala som a pozrela sa na ňu. Mala v očiach slzy. Od napätia som sa až triasla. To ako som vedela čo od nej čakať. Neviem teraz nič.

Ale rozhodne som nečakala štipľavý odtlačok jej ruky na mojom líci. Au.
Reflexne som si chytila tvár. 

"Auu."

"To máš za to, že si klamala.  A za to, že si sa mi to bála povedať a sakra, kočka. A za to, že som tvoju knihu ešte nečítala! Si fakt strašná kamarátka.  Ale veď to je skvelé. Je skvelé, že sa ti darí."