Sunflower

Žltá .5.

Dokelu. Oči priam vypleštil, pootvoril ústa. Videla som ako sa zhlboka nadýchol. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Ako môžem voči nemu toho toľko cítiť? Robí to čo robil vždy, snaží sa dostať dovnútra.

Až teraz som si všimla tmavovlásku vedľa neho. Christin. Mohla som si myslieť. Prebrala som sa z tranzu. Odtrhla som od neho pohľad. Vypla vodu a pratala sa čo najrýchlejšie preč. Nechcem ho ani vidieť! Ani ju!
Už som skoro pri aute, ktoré som nechala, ja sprostá odomknuté. Ale Kenneth stále nikde.

"Astrya." sakra. Zamrzla som na mieste. Otočiť sa, alebo sa tváriť, že to nie som ja? Pokračovala som k autu, ignorujúc ho.

"Astrya, viem, že si to ty. Tak stoj!" nebudem sa tváriť, že som sa nezľakla, keď zakričal. Miklo ma. A poriadne.

Zastavila som a otočila som sa ku nemu. Prvý krát na mňa zvýšil hlas. Bála som sa ho.

Conroy zastavil asi tak tri kroky odomňa. Pohľad mu zmäkol, ale oči sa mu leskli. Pil, mal v sebe alkohol. Prvýkrát som ho videla takto. Po dlhej dobe ho vidím, nevyzerá zle. To nie, ale nevidím na ňom tú detskú radosť. V očiach má, aj v tomto stave, priveľa lásky. Stále voči mne niečo cíti. A to je ešte horšie. Nechcela som aby sa trápil. Bola to tá posledná vec, čo by som chcela.

Je pravda, myslela som nad tým, že či mu chýbam tak ako on mne, alebo nie. Ale vždy som sa ohriakla. Isto na mňa už dávno zabudol. Bola som len jedna z jeho mnohých.

Hľadel na mňa neprítomne. Bol až príliš opitý. Stál na mieste ale kývalo ho. V takomto stave som ho ešte nikdy nevidela.

"Si tu, si krásna, vedel som, že sa vrátiš. Och, Bože, Astrya."

"Nevrátila som sa."

"Vrátila, vidím to. Stojíš tu predomnou." och, prestaň. Prosím.

"Conroy, si opitý. Mal by si ísť domov." odignorovala som to, že pristúpil o niečo bližšie. Stále bol medzi nami rozostup. Síce nie veľký, ale bol.

"Vieš, prečo som opitý?! Dnes sú to dva roky čo sme sa spoznali. Pamätáš si to? Tam som ťa oslovil, dokopával som sa ku tomu ako malý zasran. A dnes si tu znova. Máš na sebe šaty, v ktorých som ťa uvidel prvýkrát v nemocnici. Vyzeráš inak. Vyzeráš lepšie. Máš sa dobre?!" dnes sú to dva roky?  Páni. Nevedela som o tom. Opil sa kvôli mne? Opäť kričí. Bojím sa ho, keď je v takomto stave.

"Áno, mám sa dobre." s tebou by mi bolo lepšie.  Jasné, že sa nemám dobre.

"Klameš, klameš mi do očí. Vidím na tebe, že sa trápiš. Myslela si na mňa vôbec?" mlčím, nechcem priznať, že každý jeden deň. Kde v riti je Kenneth?! Nech si ma neželá, keď ho uvidím. Ale nech ho uvidím čo najskôr!

"Odpovedz mi, sakra!" opäť zakričal. V očiach mal bolesť a výčitky. Bojím sa ho, veľmi. Čo ak by ma udrel?  Ublížila som mu.

"Conroy, ukľudni sa prosím. Bojím sa ťa." jeho pohľad sa rozpustil. Pristúpil ku mne a natiahol ruku, trhlo mnou. Čakala som, že ma udrie. Ale, ani sa ma nedotkol. Ruku spustil pozdlž tela.

"Povedz to, prosím ešte. Vyslov moje meno."

"Conroy, mal by si ísť domov. A ja tiež."

"Môj domov je pri tebe. Keď si odišla stal som sa bezdomovcom. A tvoj domov je pri mne. Už ťa nenechám újsť. Tento raz nie. Chcem si ťa získať. Získať, vziať za ženu. Urážať sa za to, že budeš chodiť v sukniach pred inými chlapmi. Chcem ti robiť naprieky, doma, v posteli, či cez telefón. Chcem ťa opäť cítiť. Nedotknem sa ťa, kým to ty sama nebudeš chcieť. Ale neviem ako dlho vydržím to rešpektovať."  chcem to, a sakra moc veľmi! Preber sa Astrya! Teraz má Christin. Len myšlienka na ňu bola pre mňa fackou. Ustúpila som od Conroya.

"Si opitý, nevieš čo hovoríš!"

"Myslím, že som triezvy, viac než obvykle. Hovorím pravdu. Tentokrát žiadne klamstvá!"

"Prestaň, prosím!"

Čo myslíte, ako dopadne dnešná noc?