Only You ✔️ [oprava]

Nové Dievča

„Mami ja tam nechcem ísť," povedala som. Ale ona ma samozrejme nepočúvala a dupla na plyn. „Rose, zlatko je to umelecká škola. Na takú si vždy chcela ísť."

„Okej mami, ale to platilo v Melbourne, nie tu. V tomto Bohom zabudnutom meste." čo vám poviem? Veď Seoul je zapadákov, nemajú tu ani more!

Pred nami je zrazu veľká budova, typujem že škola.

Mama prudko zabrzdí. Takmer nabúram do čelného skla. Bože nech sa to už naučí. Mama vystúpi z auta, v tých červených šatách a na 12 cm ihličkách vyzerá vážne pekne. Keby že neviem koľko má typujem jej 27,no dobre 29.

Vystúpim z auta aj ja,a vyzerám v porovnaní s ňou a autom na smiech. Červené Ferrari, to je jej miláčik. Teda až po mne a sestre. Možno. Nikdy som nemala tú 'istotu', že to nás má radšej.
A sestra? Tá si spokojne hovie v Melbourne s otcom.

„Mami, prečo som nemohla ostať aj ja s otcom? Prečo som sa musela sťahovať? Na čo? Aby som dokončila školu a zas odišla?" až keď tie otázky vyslovím vidím akú bolesť jej spôsobujú.

Cez jej dokonale namaľovanú tvár sa jej skotúľa slza. „Roseanne moja, viem že to není ľahké, ale prišla som už o Alice, nechcem,nemôžem prísť aj o teba. Neprežila by som to. " hneď na to má stisne a pokračuje v ceste. Ja tam stojím ako soľný stĺp. No po chvíľke sa rozbehnem za ňou.

V nútri tej budovy to vyzerá úžasné, priam dokonale. Všetko je čisté a na dverách tried sú namaľované rôzne obrázky. A samozrejme aj hudobné nástroje.

Mama vôjde do zelených dverí a ja ju na sledujem. Za stolom sedí elegantná dáma v zelených šatách. Milo sa usmieva. „Prosím sadnite si. A Rose tebe donesie Betty uniformu, takže sa môžeš ísť prezliecť." nie, uniformu nie.

V tom vstúpi malá žena, typujem že tá Betty. A nesie uniformu. Pomaly a opatrne vysloví: „ Prosím slečna poďte za mnou" a tak som si nasledovala.

Prišli sme do vkusne zariadených šatní, alebo skôr do maskérní. Tá uniforma bola krásnej kráľovskej modrej farby. Ale aj tak. Neznášam uniformy.

„Môžem si aspoň nechať mikinu? Prosím, Betty!" Tá sa len milo usmiala a kývla hlavou že áno. „Počuj Rosennee" začala, ale hneď som ju stopla „Nie, volaj ma Rose, neznášam keď ma niekto volá Roseanne."

„Samozrejme Rose. Počuj, počula som že si poriadny kvietok, tak som ti zohnala modrú uniformu, je to okej? Ostatný nosia Červenú alebo čiernu. Alebo sivú." „Betty to znamená ze ja jediná budem mat inú?" prikývne. ,,To je super. Ďakujem" na to sa Betty len zas milo usmiala.

Keď som bola hotová, vyšla som za ňou na chodbu a zaviedla ma k jednej triede. Dvere boli zelené a na nich nakreslený mikrofón. Kriste, to je všetko zelené?!

Mama s riaditeľkou nás tam už čakali. Riaditeľka zaklopala a vošla dnu. Mama mi pošepla, že sa mám zohnúť, ale ja nie. A jeb. Narazila som čelom do rámu dverí.

„Kur...." začala som ale keď som videla ako na mňa pozerá matka tak som sa odmlčala. „Takže trieda, toto je Roseanne Park. Rose toto je pani Ella Harperová" Tá čudná ženská, čo je vraj učiteľka sa postaví a podá mi ruku. Zo slušnosti ju prijmem. No netvárim sa moc nadšene. Viem to.

„Takže" začne Ella kecať „Predstavte sa" a všetci sa začali predstavovať a tak sa začalo peklo na tejto škole. „Takže ahoj. Ja som Lalisa Manoban a rada ťa spoznávam" . „Čau Lalisa. Ja som Rose" „Prosím volaj ma Lisa" na to len mierne kývnem hlavou. Ďalej je na rade jeden chalan. Má hnedé vlasy a prenikavý pohľad tmavých hnedých, moc pekných, očí.

„Kim Taehyung"

Noo, rozhodla som sa začať písať príbeh. 😂Je to môj prvý 💚takže dúfam že vás bude baviť ❤️🍀💚