Punk, basket and some other sh*ts

Kapitola 24 - A ráno...

~Pohľad Aomine~

Ráno ma prebudil nepríjemný pocit na nohe. Niekto mnou veľmi silno pohyboval zo strany na stranu v snahe ma zobudiť.
,,Mami, o chvíľu..." zamrmlal som z polospánku a pretočil sa na druhú stranu. V ten moment mi do hlavy udrela bolesť, ktorá by zložila aj slona a ja som sa inštinktívne za ňu chytil.
,,Aomine, vstávaj, prídeme neskoro do školy..."
No moment, to nie je hlas mojej matky. Pretočil som sa na chrbát a veľmi, veľmi opatrne otvoril oči. Do riti...
,,Myslím to vážne, už takto prídeme len tak-tak... Budeš síce smrdieť na sto honov ale nechcem, aby mala Satsuki-senpai starosť, tak vstávaj," červená hlava sa skláňala nado mnou a na lícach mala jemné náznaky rumenca.
Položil som si ruku na tvár v snahe spomenúť si, ako som sa sem do pekla dostal. Boli sme piť s ostatnými a ja som to trochu prehnal... Vrazil som tomu hajzlovi z prvého ročníka a Satsuki ho viezla na šitie... Naštvane som odišiel a dostal sa do ďalšieho baru, kde... Nie. Nenenenene.
Opatrne som sa posadil na gauči a sledoval televízor pred sebou. Už v odraze som jasne videl, že vyzerám, akoby ma prešiel kamión. A Kagamiho sestra sa chovala dosť čudne. Preto som sa rozhodol počas vykonávania rannej hygieny, na ktorú som zneužil náhradnú čistú kefku od slečny nafrnenej, premýšľať o včerajšku. Prechádzal som si kefkou po zuboch a vybavoval si útržky večera. Viezol nás taxík z baru sem, pomohol nám taxikár a ona mi rozprávala o svojom nevlastnom otcovi... Zvláštne ale tú historku som si pamätal od A po Z. Ďalej som jej nejaké sračky rozprával aj ja a potom...
Neudržal som zubnú kefku, tak mi po náraze o vrchné zuby vypadla z úst a dopadla do umývadla. Zostal som pozerať do zrkadla neschopný slova a teplota v tvári mi nenávratne stúpala. V momente som si položil ruku na ústa od zubnej pasty a vyvalil oči. Kriste, ak o tom povie bratovi, tak ma rozšlape zaživa. A čo ma ku*va vlastne po jej bratovi, to ja som tu ten, čo má očividne obrovský problém s ovládaním! Ježiši a práve ona... Ale spolupracovala. Neprekvapilo by ma, keby jej učarujem ale zrovna dvakrát som o to nestál. Či...?

Samozrejme, že som smrdel ako splašky. Našťastie mi Tohsaka dala aspoň nejaký šumák pred odchodom a spoločne sme sa vydali na mestskú. Za celý čas bola naša konverzácia naozaj veľmi strohá a ani jeden z nás sa moc do reči nemal. Mne bolo ešte stále dosť zle po včerajšku a nejako som nemal chuť otvárať tému z večera. Vedel som, že pila tiež a že triezva by so mnou určite tamto nerobila... Hej, práve mi napadlo... Pokiaľ sme sa včera vôbec dostali?! Do prdele, ak som prišiel o panictvo a ani si to nepamätám... V duchu som si nadával a rukou som sa držal držadla v autobuse. Nenápadne som zaškúlil očkom smerom vľavo dole, kde stála červenovlasá dievčina, ktorá bola momentálne do niečoho začítaná. Určite nejaké ďalšie bullshity, ktoré preberá s Tetsuyom. Alebo ešte len bude.
Zdvihla pohľad ku mne a naše oči sa stretli: ,,Čo je?" Spýtala sa dosť nevrlo a zamračila sa na mňa.
Pamätá si to či nie? Ak si to nepamätá, tak dobre pre mňa. Ak si to pamätá, tak budem za najväčšieho hajzla, lebo som zneužil situáciu. Do prdele a ak to povie Kagamimu, tak ma rozomelie na kúsky. Ale však ona sa začala prvá lepiť!
,,Vôbec nič, len som sa tak zapozeral... Zdalo sa mi, že si niečo hovorila," zamrmlal som, aby som sa vyhol ďalšiemu rozprávaniu a očividne to zabralo, pretože opäť začala čítať.
V ten moment som si uvedomil, že som vlastne včera ani neinformoval matku. Vybral som si preto mobil z vrecka ale vyskočila na mňa správa ešte z noci, v ktorej stálo len 'Okej, hlavne dávaj pozor a zajtra nezmeškaj školu.'
Žmurkal som zmätene na displej mobilu, odblokoval ho a otvoril správu. Predchádzala jej správa, ktorú som rozhodne nepísal ja. Stálo v nej 'Ahoj, mami, dnes prespím u kamaráta a zajtra pôjdem spolu s ním do školy. Nečakaj ma doma.'
,,Písala si mojej matke?" spýtal som sa a silnejšie sa zachytil držadla, pretože sme išli do prudkej zákruty. Inštinktívne som ju chytil okolo ramien a ešteže som tak urobil. Takmer stratila balans a keby ju nedržím, pravdepodobne by spadla. Nemalo by ma to srať ale asi by ma to ani nepotešilo.
,,Ďakujem..." povedala tak potichu, že keby nie som tesne blízko nej, asi by som to prepočul. ,,Um... Áno. Tvoja mamina ti písala v noci a nechcela som, aby mala o teba starosť. Tak som jej napísala, že spíš u kamaráta..."
Stále sa červenala a vyhýbala sa akémukoľvek očnému kontaktu, čo znamenalo, že si určite pamätala udalosti z večera. Nechcel som ich však otvárať teraz v narvanom autobuse ale zároveň mi neskutočne vadilo to trápne ticho medzi nami. Jedna moja časť, hoci neustále trucovala, musela uznať, že to včera bolo dosť fajn. A aj napriek nechutnému cigaretovému odéru vychádzajúcemu z jej úst, sa mi to celkom páčilo. Klamať si nebudeme, telo má dosť dobré. Žiadne vyziabnuté ručičky, pevné stehná, zadok a oh môj bože tie kozy.
Udrel som hlavou do držadla na ruky, aby som vyhnal nepotrebné a momentálne absolútne nežiaduce myšlienky z hlavy a skoro ma je*lo v momente, kedy mi do už tak dosť ubolenej hlavy udrela nová, ešte intenzívnejšia bolesť. Som fakt retardovaný očividne.