Punk, basket and some other sh*ts

Kapitola 7 - Čúza na ihrisku

,,Ešte raz to zopakuj," nasrane som zovrel ruku v päsť a doslova som cítil, ako mi krv pulzuje v žilách. Fakt som začínal byť nasraný. Sám neviem, kde sa to vo mne berie. Či ma štve ten zbytočný povyk, ktorého musia byť svedkami moji kamaráti alebo fakt, že proste nechcem, aby ju tí vymaštenci okukovali.
,,Taiga, idem von," oznámila mi v podstate len tak. Ani sa neobťažovala mi odpovedať na otázku. A čo sa stalo s oslovením aniki, pfff.
,,Snažíš sa ma nasrať?"
Zamračila sa a doslova som videl, ako jej z očí šľahajú plamene. Asi tak, ako keď cítim tú neskutočnú vášeň k basketbalu na ihrisku. Ona cítila pravdepodobne neskutočnú túžbu ma zabiť. A ja nebudem tvrdiť, že to nebolo vzájomné.
,,Nemám dôvod sa o niečo také pokúšať ale mám rada, keď sú veci na pravej miere. Moje telo, môj štýl, moje oblečenie, moja reputácia, moje sračky. Si môj brat, nie môj rodič. Nie že by bol nejaký rozdiel v tom, keby mi to povie otec alebo matka..."
Čo jej mám na toto povedať... ,,Moje číslo máš. Nie že by som si po tomto debilnom vystúpení išiel polámať nohy ak ťa niekto chytí za prdel... Ale keď tak volaj."
Mám pocit, že to ani nepočula, keďže tesne na konci mojej vety proste zabuchla dvere. Predtým ešte zvesila z chodby svoj skateboard a prehodila cez seba čiernu riflovú bundu s nášivkou na chrbte... Jak že to tam bolo... Subways alebo niečo také. Viem, že som si to zapamätal podľa mena nejakého sendviča, to jednoznačne.

,,Tak toto bolo..." začal po chvíli trápneho ticha Hyuuga ale vyrušil ho snedý basketbalista.
,,Otravné," zívol si tmavovlasý chalan pomerne nahlas a na ukazováčku si zatočil basketbalku.
,,Neviem, prvýkrát na mňa takto vybehla.
,,Podľa mňa ju možno niečo trápi, Kagami-kun. A možno ju len rozhodil ten počet ľudí, ktorí zrazu sedeli vo vašej obývačke. A možno ju proste vytočil Kise-kun," hádal Kuroko, čím takmer rozplakal blondiaka s hrčou ja hlave.
,,Kurokocchi~ to bolo zlé! Dnes sú na mňa všetci zlí, Kasamatsu-senpaaai~!" blondiak sa začal túliť ku svojmu kapitánovi, dúfajúc, že ho poľutuje. Opak bol však pravdou, o čom sa Kise presvedčil v moment, kedy mu kapitánova pravačka "pohladila" líce.
,,Pôjdeme už do riti von alebo tu budeme rozoberať nevyrovnanú osobnosť tvojej pripečenej sestry?" zafrflal Aomine, na čo som mal chuť mu takisto pohladkať ksicht, avšak, nohou.

Nakoniec som to ďalej nechcel riešiť a tak sme vyrazili smerom k ihrisku. Hlavou som blúdil stále k situácii, ktorá sa udiala pred chvíľou a občas som mimovoľne vytiahol mobil z vrecka, akoby som dúfal, že napíše. Stále som akosi nepoberal, čo sa vlastne stalo...
Začali sme celkom zľahka, jeden na jedného, kedy som sa spároval s kapitánom Kaijou...Kasamatsu, však? Ale nebolo to pre mňa nič náročné, mám navrch jak vo výške, tak aj v sile... A celkovo som lepší. A nie zrovna o nejako málo. Obehol som ho niekoľkokrát, zatočil sa aj s loptou v momente, kedy mi ju chcel vziať a následne vyskočil do vzduchu presne tak, ako to viem len ja. A samozrejme zasadil kôš, pričom som ako správny slon v porceláne skoro odtrhol samotný kôš.
,,Kagami-kun, ak ten kôš zničíš, tak nebudeme mať šancu si zahrať aj my ostatní," upozornil ma Kuroko s spražil ma na jeho vkus pomerne prísnym pohľadom.
Na tvári mi vystúpilo trochu červene skrz hanbu, ktorá ma momentálne opantávala od korienkov vlasov až po palce na nohách. Nemôžem sakra za to, že som tak obrovský!
,,Kagamicchi je ako zviera!" zakričal Kise spoza lavičky, o ktorú sa opieral a uškŕňal sa ako malý smrad, ktorý práve potupil svojho kamaráta. Čo nie je zas tak ďaleko od pravdy.
Chystal som sa ho udrieť ale skôr, než som sa k nemu vôbec dostal, tak Kise opäť prehovoril: ,,Kagamicchi, nie je to tvoja sestrička?"
Pozrel som smerom, kam ukazoval a zatiaľ som prenechal ihrisko Aominemu a Kurokovi, ktorého momentálne večne ufrflaný hráč Touou akadémie učil strieľať. Teda, zlepšovať strieľanie, pričom mal na tvári svoj typický, otrávený a absolútne nezaujatý výraz.
Každopádne, za basketbalovým ihriskom vskutku bola moja sestra. Lietala si hore-dole po rampe a tvárila sa... Nemohol som si pomôcť ale mala presne taký istý sústredený a ničím nerušený výraz... Ako Aomine pri basketbalovom zápase v čase, kedy sa nebaví. Nevýrazný, prázdny... Z časti možno nasraný. Ako šelma nespokojná s nedostatočným odolávaním koristi pred samotným ulovením.