Ako sa dokáže život otočiť, keď Vám jedného dňa otec zavolá, že jaksi-taksi máte mladšiu sestru? A že jaksi-taksi bude od ďalšieho ročníka bývať s Vami?
Kagami Taiga, momentálne 16-ročný študent strednej školy Seirin a eso basketbalového tímu, si tú...
Celý víkend som strávila so Satsuki. Pôvodne som plánovala odísť už v sobotu ráno ale jaksi nevydalo. Pred obedom som napísala bratovi, že sa pravdepodobne oneskorím a spoločne so Satsuki sme sa vydali do mesta. Ukázala mi svoj obľúbený bar so sushi, kde sme sa spoločne naobedovali. Vysvitlo, že častokrát bývala sama kvôli práci svojich rodičov jedno z jej životných potešení bolo práve nakupovanie. Nepatrilo to síce medzi moje práve najobľúbenejšie činnosti ale rozhodla som sa pre dnešný deň urobiť výnimku. Spoločnosť Satsuki bola totiž... osviežujúca a neskutočne príjemná. Bola plná energie ako vždy a ja som dievčenskú spoločnosť mile rada uvítala. S Aoi sme sa kvôli jej vzťahu trošku odcudzili a nie že by mala byť Satsuki nejaká náhrada, to vôbec. Skôr mi prišlo fajn rozšíriť si obzory a možno si pustiť trošku viac ľudí k telu. ,,Yumi, niečo som ti našla!" zvolal nadšený hlas spoza kabíniek a onedlho sa vynorila ružová hlava s rozžiarenými očkami. Držala v rukách bledomodrý dlhý sveter a nasilu mi ho tlačila do rúk.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Donútila ma si ho vyskúšať a následne aj kúpiť. Na moje počudovanie sa mi ten svetrík celkom páčil a na neustále chladnejšie, skoro zimné počasie, bol viac než vhodný. Okrem neho som si našla aj súpravu rukavíc a čiapky, ktorú určite využijem tiež. Na druhú stranu Satsuki si nakúpila pravdepodobne kompletne celý šatník. S veľkým množstvom tašiek som jej samozrejme pomohla a keď sme ich konečne dotiahli k nej domov, padol návrh skočiť ešte na chvíľu do čajovne, ktorú Satsuki neskutočne vychvaľovala. Sama som nikdy v žiadnej nebola, takže som si nechala poradiť ohľadom správneho výberu čaju. Dokonca ma donútila si doň naliať aj trošku mlieka, čo som považovala spočiatku za odporné ale skutočne to tomu dodalo príjemnú, sviežu chuť. Večer som sa predsa len musela pobrať domov, keďže som sľúbila vedúcemu v práci, že potiahnem celodennú nedeľnú šichtu a chcela som sa vyspať. Bolo mi totiž jasné, že keby prespím u Satsuki, tak by sme sa znova polku noci rozprávali a o spánku by ani nepadla reč. ,,Prídeš znova, všakže?" spýtala sa ma ružovovláska keď som nastupovala do metra. Musela som sa nad jej prosebným výrazom pousmiať. ,,Však v pondelok sa vidíme na tréningu... Ale hej, určite prídem znova," uistila som ju, pohladkala po hlave a nastúpila dnu.
Taiga bol samozrejme zvedavý, čo mi tak trvalo ale nepatlal sa v tom moc. S veľkou pravdepodobnosťou mu včerajší večer vyšiel na jednotku, keďže bol do tváre kompletne červený a Aoi bola stále u nás. Obaja sa usmievali ako dve holubičky. ,,Hlavte sa nezjedzte rovno predo mnou," utrúsila som s úškrnom na tvári odcupitala do izby, aby som sa mohla prezliecť. Máme také nepísané pravidlo tvrdého vzhľadu, ktorý nosíme všetci. Zvolila som kvôli tomu kombináciu vecí, ktoré by mi Hikaru stopercentne najradšej vyhodila ale už dávno vzdala pokusy o dohováranie ohľadom oblečenia. Každopádne som si vybrala koženkový vršok bez ramienok s odhaleným bruškom, ktorý sa zapínal vpredu na zips. Cez neho som si prehodila krátku koženkovú bundičku s dlhým rukávom. Na spodok som zvolila zateplené legíny a na ne takisto kraťasky z koženky. Samozrejme vysoké topánky na šnurovanie a doladila som to opaskom s vreckom, v ktorom som vždy v práci nosila služobný telefón pre prípad, že by šéf volal ohľadom tovaru, či niečoho iného. Aby mi nebola zima, tak na celý outfit som si obliekla ešte teplú bundu a mohla som vyraziť.
