I've been always looking for you.

18. kapitola

,,To je jedno. Netvár sa, že ťa to trápi."

,,Čo odo mňa chceš, Jasmine?! Snáď si si nemyslela, že by medzi nami niečo mohlo byť," povedal.

Každé jeho slovo lámalo moje srdce na malé kúsky, ktoré už nikdy nepozliepam. A je to len moja vina, za všetko som si mohla ja sama.

Naivná Jasmine.

,,Nie je jedno, čo som si myslela?!" vytrhla som sa mu. ,,Hlavné je, že sme si to ujasnili."

,,Jasm-," začal niečo rozprávať, lenže ja už som nemala silu ho počúvať.

,,Stačí, Daniel. Končím," roztvorila som ruky v jasnom geste porážky.

,,Končíš?"

,,Hej. Tá dohoda bola najväčšia chyba v mojom živote. Kiežby som mohla vrátiť čas a nikdy sa s tebou nestretnúť."

,,Myslíš to vážne?"

,,Hej, myslím."

Povedala som a otočila som sa na odchod dúfajúc, že Daniel ma tentokrát nechá odísť bez zbytočných scén.

•••

A aj ma nechal. Kráčala som ulicou, preč od Daniela. Preč od jediného človeka, ktorého som ľúbila a nenávidela zároveň.

Ale ako môžete ľúbiť niekoho, koho poznáte štyri dni a skoro nič o ňom neviete?

Možno to bolo tým, že vďaka Danielovi som sa necítila sama a tých pár okamihov, keď sme boli spolu, boli tie najkrajšie, aké som si mohla priať.

Daniel bol zvláštny. V jednej chvíli ma bozkáva a je milý a v ďalšej sa tvári, ako by sa nič nestalo. Plus som o ňom nič nevedela. Nevedela som, čo robia jeho rodičia, kde býva, či má súrodencov, nejaké domáce zvieratko, aká je jeho obľúbená farba... jednoducho nič. Na osobné otázky mi nikdy neodpovedal.

Naivná Jasmine.

Po cchvíľke pri mne zastavilo povedomé auto. Okienko na mieste spolujazdca sa zosunulo dole a ja som uvidela Raymondovu tvár.

,,Kam ideš, Jasmine?"

,,Domov," odvetila som prosto.

,,Nastúp, zveziem ťa," povedal Ray a zastavil.

Akú inú možnosť som mala? Veď som ani poriadne nevedela, kde to som. Rátala som s tým, že ma domov odvezie Daniel.

Vďačne som sa naňho usmiala a nasadla som.

,,Kde je Lu?"

,,Čistí žalúdok Danielovi," odpovedal.

,,Čože?" spýtala som sa vyvedená z miery. Prečo by Lu čistila žalúdok Danielovi?

,,Vieš, Lu má naozaj dobrý čuch na ľudí. Teda, vie ich ľahko odhadnúť. A keď videla vás dvoch, ako sa doťahujete pri príchode do baru, naozaj si myslela, že spolu chodíte. Navyše, nikdy som Daniela nevidel takto vytočeného kvôli nejakej babe, teda, niežeby si bola ty len nejaká taká baba, ale chápeš," povedal.

,,Úprimne, nechápem. Nechápem, prečo by mal byť Daniel nahnevaný kvôli mne," povedala som.

,,Neviem, koľko ti toho Daniel povedal o sebe, no nemal to v živote ľahké. Je zvyknutý, že ženy ho len sklamávajú a ty si bola prvá, ktorú so sebou priviedol na zápas alebo teda celkovo prvá, s ktorou som sa stretol."

,,Čo to znamená?"

,,Myslím, že to by si sa mala spýtať jeho. Nechcem ti povedať niečo, čo by som potom mohol ľutovať."

,,Aspoň by si mi povedal niečo. Daniel so mnou nikdy nehovoril o jeho živote alebo rodine... alebo ženách. Viem len, že ich mal už dosť."

,,Možno ich mal dosť, ale viem ti určite povedať, že žiadna pre neho nebola výnimočná, možno až na teba," povedal a zabočil na našu ulici.

Doma som bola skôr, ako som očakávala.

,,Vôbec nechápem, čo sa ni to snažíš povedať, Ray," úprimne soma odpovedala.

,,Viem. Chápem, že si zmätená a poviem ti len jedno. Daniela poznám už nejakú chvíľu a viem, že je to dobrý chlapec. Len to mal v živote ťažké. A keď sa ti otvorí a začne ti dôverovať, pochopíš, čo hovorím."

,,Nemyslím si, že po dnešku sa ešte niekedy budem s Danielom zhovárať."

,,Daj tomu čas," usmial sa na mňa a zastavil pred naším domom.

,,Ďakujem za odvoz," vystúpila som z auta a ešte raz som sa otočila k Raymondovi.

,,Ako si vedel, kde bývam?" spýtala som sa ho. Táto vec ma trápila odkedy som zistila, že Ray vedel presne, kam má ísť.

,,Od Daniela. Poslal ma po teba."