Colin Rowell ✔

13. kapitola

"Aká že to bola téma?"

"Steam punk," zamrmle Sydney a hodí si do úst poslednú cestovinu. Vstane od stola aby pozbierala taniere a odnesie ich k umývadlu, keď ich začne umývať.

"O čom to bolo?" zvedavo sa spýtam Richelle.

Tá sa šibalsky usmeje, akoby vôbec nebola matkou na materskej, ale skôr triednym výtržníkom, či čo. "Ten ples je zhruba o mesiac. Sydneiina trieda dostala lístky zadarmo, každý dva, lebo minulý rok pomáhali v jedálni, myslím. Ide o to, že, no," zaškerí sa, "Sydney tam nemá s kým ísť."

"Aha." Zvraštím obočie. Asi mi nejako ušla pointa Richellinho smiechu. Čo už.

"Idem pomôcť Sydney," poviem, čo v preklade znamená Idem vyspovedať Sydney, nebojte, vytiahnem to z nej.

Sydney taniere drhne ako o život.

"Keď si chceš vybiť zlosť, taniere sa väčšinou hádžu a nie umývajú," podotknem a zoberiem si handru na utieranie.

Sydney si rukou prejde po čele. "Pozri, Liz, teraz vážne nemám náladu. Richelle takto komentuje môj sociálny život každý deň odkedy si odišla. Každý deň! Sydney prečo si doma, zavolaj priateľom. Sydney choď na facebook, možno niekto robí párty. Urgh! Je to také otravné, neviem čo s ňou je."

Zamyslím sa nad tým a spomeniem si na telefonát s Richelle pred pár dňami. Tiež mi vravela niečo podobné. "Pozri, možno má len starosť. Alebo sa chce len zabaviť, veď je celé dni sama len s Lou. Ignoruj ju dobre?"

Sydney kývne hlavou. "Pokúsim sa, no pokiaľ ešte raz spomenie ten ples, neručím za seba."

Uškrniem sa. "Ja som vedela, že to nie je večierok."

Sydney ma hravo buchne do ramena a ja si oddýchnem. Kríza je zažehnaná.

"Smiem ťa vystriedať, Sydney? Robíš od rána," ozve sa za nami Colinov hlas.

Sydney na mňa žmurkne a podá mu utierku. "Jasné, ďakujem," povie a nechá nás osamote.

"Ehm, mohli by sme sa vymeniť? Keď mne umývanie veľmi nejde," povie Colin takmer zahanbene.

Zasmejem sa. "Ale iste." Vymeníme sa pokračujeme v začatej práci.

"Máš skvelú rodinu," odvetí Colin.

"Ja viem," usmejem sa. "Páčiš sa im."

Colin na mňa úkosom pozrie a žmurkne. "Ja sa páčim každému."

Mokrou handrou ho buchnem do ruky. "Ja som sa ťa najskôr bála, tak nefrajer."

Neskrýva prekvapenie. "Bála si sa ma? To vyzerám až tak desivo?"

Pokrčím ramenami. "Bola tma a ty si ma prenasledoval s tou tvojou cigaretou..." Strasiem sa. Vtom mi niečo napadne. "Počuj, kedy si naposledy fajčil?"

Zrodí sa vo mne iskierka nádeje, že možno naň zabúda, že možno sa toho zlozvyku pomaly vzádava... no Colinova odpoveď je pre moju iskierku ako kýbeľ vody.

"Myslím, že včera večer... alebo to bolo dnes ráno?"

"Aha." Neviem čo na to povedať. Ani neviem prečo som dúfala, že ho moja prítomnosť aspoň trošičku ovplyvňuje, no zrejme som dúfala márne. Colin si moju zmenu nálady všimne a drgne ma do ramena.

"Hlavu hore, Clarkeová. Mal som len jednu."

Nechápavo zvraštím obočie. "Len jednu?"

Colin s malým úsmevom prikývne. "Zvyčajne je to viac."

Toto zlepší náladu aj mne. Mokrou rukou sa zaženiem na Colina; nie s úmyslom buchnúť ho, skôr len postriekať. To sa mi aj podarí.

"To bolo za čo?" zvolá a o pár krokov odo mňa odstúpi.

"Že si mi pokazil náladu. Za to," uškrniem sa a sledujem ako sa snaží odhrnúť si mokrú ofinu z čela. Položí pohár, ktorý práve utiera a strčí svoju handru pod stále tečúcu vodu. Zatvorí kohútik a s diabolským úsmevom sa ku mne otočí.

"Ehm, Colin," zaspätkujem a malými krôčikmi sa posúvam dozadu, zatiaľ čo on sa ku mne blíži. "Len som si z teba chcela vystreliť, to predsa vieš-" moje slová zaniknú v piskote, ktorý mi vyjde z úst, keď nado mnou z ničoho-nič vyžmýka utierku. Voda je teplá, no keď mi natečie za tričko, má na mňa rovnaký účinok ako keby bola studená.

"Colin!" zapištím a odtlačím ho od seba.

On sa len smeje. Keď aj zvyšok mojej rodiny zaregistruje, že sa niečo deje, rozosmejú sa tiež.

"Na to som mala chuť už dlho!" zvolá Richelle.

***

"To si fakt nemusel," hundrem v aute a balím si vlasy do uteráku, ktorý mi Richelle požičala.

Po tom, ako ma Colin "napadol" som mu to samozrejme s radosťou vrátila... a on mi to vrátil desaťkrát viac. Teraz mám na sebe tričko od Sydney a hlavu plnú pomstychtivých nápadov.

"Prepáč, Clarkeová," uškrnie sa Colin a naštartuje. "Tvoja rodina má na mňa asi zlý vplyv."

Buchnem ho do ramena, no nedokážem zabrániť úsmevu. "To si nemysli. Vodné bitky sú pre nás príliš vysoká liga. Používame nanajvýš vankúše."

To sa už obaja smejeme.

Cesta do kampusu netrvá dlho, čoskoro vchádzame na školské parkovisko. Vystúpime, zoberiem si ruksak zo zadného sedadla a s Colinom po mojom boku sa vyberiem na izbu.

"Počuj, čo robíš zajtra?" spýta sa Colin asi päť metrov pred vchodom do intráku.

Pokrčím ramenami. "Dnes by som sa chcela učiť, keďže toho nemám veľa... Ale zajtrajšok je stále vo hviezdach."

"V tom prípade ma považuj za jednu z tvojich hviezd, lebo zajtra ideme do kina."

"Do kina?" vyprsknem. Z ničoho nič sa začnem smiať ako blázon, plus ten uterák na hlave... no, možno tak aj vyzerám.

"Čo je?" spýta sa Colin s úsmevom.

"Znelo to tak klasicky... Ako ran-" zarazím sa. "Pozývaš ma na rande?"

Colin očividne znervóznie. "Nie... Teda, iba ak by si chcela, potom by to asi bola pozvánka na rande, no pokiaľ by si nechcela bolo by to celkom divné a nechcem, aby medzi nami bolo niečo divné..." Zhlboka sa nadýchne. "Takže nie. Nie je to pozvanie na rande."

Pousmejem sa nad jeho nevysvetliteľnou nervozitou. "V tom prípade beriem. Na čo by si šiel?"

Pokrčí ramenami. "Na čo by si len chcela, no... Poznáš Woodyho Allena?"

Stojí ma veľa námahy nerozosmiať sa. "Isteže poznám Woodyho Allena, čo žijem v jaskyni?"

"Poznáš Kúzlo mesačného svitu?"

Zamračím sa. "Nie je to náhodou romantická komédia?"

Colin sa ošije. "Myslím, že hej, ale je to tiež dosť o okultizme a mňa zaujíma hlavne ten. Takže..."

Usmejem sa. Jeho nesmelosť je roztomilá. Odolám nutkaniu odfotiť si jeho výraz; je to zmes nervozity a ostýchavosti. "Áno, Colin, veľmi rada s tebou pôjdem na romantický zženštený film, ktorý ťa zaujíma len kvôli 'okultizmu'."

Usmeje sa tým svojim širokánskym úsmevom a povie: "Toto som chcel počuť, Clarkeová."