Colin Rowell ✔

35. kapitola [KONEČNÁ]

Elizabeth

"Akú si mala cestu?" spýtam sa Ruth ako tak kráčame hore schodmi. Dvere výťahu boli prelepené veľkou červeno-bielou tabuľou s nápisom MIMO PREVÁDZKY a tak sa už asi tri minúty celé zadychčané potácame hore.

"Ále, v pohode," odvetí unavene Ruth. "Len už sa teším, keď si sadnem."

Pousmejem sa. "Tešíš sa na zlú vec," poviem. "Richelle robí jej špecialitu; kura zapekané so syrom a cibuľou a k tomu pečené zemiaky v šupke. Neviem sa dočkať!" Emócie vo mne víria ako splašené, jedna pozitívnejšia než druhá. Dokonca mi nevadí ani dusivý pocit, ktorý sprevádza každý môj nádych. (Tá teória s astmou možno vôbec nebude tak od veci.)

Ruth sa s odpoveďou neponáhľa. "Nie som veľmi hladná, Liz," povie napokon.

"Tak dosť," natiahnem ruku a zastavím ju. Opriem sa o stenu výťahovej šachty a Ruth sa oprie o stenu oproti. Obe ťažko dýchame a tak chvíľu mlčím, kým naberiem do pľúc potrebné množstvo vzduchu. "Čo sa deje, Ruth?"

"Čo by sa malo diať?" Snaží sa udržať kamenný výraz, no nedarí sa jej to. Vidím všetky tie potláčané emócie. Vidím ju.

"No tak. Hovor," poviem tvrdo a zdvihnem obočie.

"Tommy odišiel," zašepká a pohľad uprie dolu, na svoje prsty.

"Vieš prečo?" spýtam sa jemnejšie.

Pokrúti hlavou a vidím ako vraští čelo; snaží sa neplakať. Bolesť v jej očiach mi však stačí na to, aby som poznala úplný rozsah škôd po jeho odchode. Ruth sa konečne niekomu otvorila, konečne bola viac ako len tým dievčaťom tam... a on odíde. Neviem kam, neviem prečo, no mám pocit, že toto mu ani jedna z nás neodpustí.

"Jednoducho... Zmizol," nasucho prehltne Ruth. "Na vrátnici mi povedali, že sa odhlásil a že štúdium nechce dokončiť ani externe. Čo keď sa mu niečo stalo? Čo keď..."

Prekonám tú metrovú vzdialenosť medzi nami a objímem ju. Pevne, aby cítila, že nie je sama a jemne, aby vedela ako veľmi ju mám rada. Začujem kroky a okolo nás prejde starý pán s klopkajúcou paličkou, ktorý si popod nos chrapľavo mrmle "ach tá dnešná mládež", no my ho ignorujeme.

"Bude to dobré, hej?" Odtiahnem sa od nej, keď je starček o poschodie nižšie. Utriem jej líca, po ktorých sa jej pár sĺz predsa len skotúľalo a jemné vlasy jej dám za ucho. "Všetko bude v poriadku, len to musíš chcieť. Prestať jesť nie je riešenie."

Ruth sa ni vyplašene pozrie do očí, ale prikývne. "Dobre, ja..." Vystrúha úsmev. "Na kura tvojej sestry sa teším. Znie lahodne."

Zasmejem sa a potiahnem ju vyššie. "Tak poď, nech nám nevychladne."

O minútu a pol vchádzame do bytu.

"Ruth je tu!" zakričím a zatvorím za nami dvere.

Všetci sa hneď postavia, aby sa predstavili, no keď vidím, ako moju priateľku zalieva červeň, pohybom ruky ich všetkých zastavím. "Vážení, toto je Ruth. Ruth, toto je Ava, Colinova sestra; Buck, manžel Richelle a na kolenách má ich dcéru Lou; toto je Olivia a Nick alias sestra a priateľ; tamto prichádza Richelle, moja najstaršia sestra a spomínaná manželka a matka - tohto blondiaka poznáš - a tam v kuchyni je Joe a Sydney, taktiež moja sestra a rodinný kamarát."

Keď zbadám jej výraz, neubránim sa smiechu. Joe vyjde z kuchyne a potľapká Ruth po ramene. "Všetci sme si týmto prešli. Neboj sa, zvykneš si."

Ruth mu venuje neprítomný úsmev a naďalej si všetkých obzerá. Pohľadom však najviac prechádza po Olivii a Nickovi. "Ako dlho už ste zasnúbení?" spýta sa so záujmom.