Colin Rowell ✔

5. kapitola

Moje rána doma, v byte, boli väčšinou uponáhľané a zmätené, preto bolo príjemnou zmenou nemať nastavený budík na šiestu. Taktiež som si nemohla priať lepšiu spolubývajúcu - hoc bola nesympatická a nepríjemná, a zrejme ma už od prvého pohľadu nemala rada, bola tichá. Čakala som, že to jej budík sa o šiestej ráno rozozvučí, no nestalo sa tak.

Preto, keď sa zobudím okolo deviatej, zdá sa mi, že vysoká škola možno nie je až taká zlá. (Aj keď z tých matracov ma o týždeň bude pekne bolieť chrbát.)

Podľa rozvrhu viem, že sa mi prvá prednáška dnes začína až okolo desiatej, takže mám čas aj na raňajky v školskej jedálni, ktorú som pri včerajšej prehliadke akosi... prehliadla.

Pokojne, bez ponáhľania sa oblečiem, usteliem si posteľ a s mapkou v ruke vyjdem z izby. Ruth už očividne dávno odišla, no netrápi ma to. Sme len spolubývajúce.

Dôjdem k jedálni a prekvapí ma, že je spojená so školou. Veľkú tehlovú budovu s ešte väčšou tehlovou budovou spája presklená chodba, cez ktorú prúdia ľudia, niektorí zmätení, niektorí so sviežou energiou, akou človek obyčajne oplýva v ranných hodinách. Môžem hrdo vyhlásiť, že patrím medzi tých druhých.

Jedáleň je zvnútra ešte väčšia miestnosť, ako sa zdá zvonku. Jej steny sú vysoké a biele, stoly sú - poväčšine - taktiež biele. Niektoré sú kratšie, niektoré dlhšie, akoby čakali, že sa to tu bude deliť na tú "elitnejšiu" vrstvu a potom "ten zvyšok". Hneď mi dôjde, kam patrí Ruth a zrazu mi je jej ľúto. No prečo vlastne? Nie som práve taká istá ako ona? Neschopná prejaviť sa na verejnosti, no odvážna v súkromí...

Pokrútim hlavou a zaženiem všetky podobné myšlienky. Nechcem myslieť na Ruth. A už vôbec nie na seba.

Zoberiem si tácku a naložím si na ňu čučoriedkový jogurt a croissant a plechovku nejakej limonády. Sadnem si na koniec jedného z dlhších stolov, na druhom konci sedí skupinka vášnivo debatujúcich ľudí.

Pomaly jem - veď mám čas -, keď na mňa spadne tieň. Zdvihnem pohľad a takmer mi spadne sánka. Stojí predo mnou dievča, možno o rok-dva staršie, s rovnými tmavými vlasmi, hustými mihalnicami a napchatá v tom najtesnejšom tričku, aké kedy svet videl. Bola by pekná, nebyť skutočnosti, že jej vlasy sú viditeľne predlžované a jej mihalnice umelejšie než plastový tanier.

Zdvihne dokonalo vytetované obočie a mľaskne. "Toto je moje miesto." Hlas má povýšenecký a vysoko postavený.

"Ehm, dobre," poviem. "Tak to si teda môžeš prisadnúť, nie?"

Keby pohľad zabíjal, už by mi bola hlava spadla do jogurtu. Z jej očí sršia blesky.
"Nechcem s tebou sedieť. Odíď."

"Tak fajn, len poko-" Práve, keď sa chcem zdvihnúť a presadnúť si, objaví sa pri nás Colin. Pri jeho pohľade, ktorý upiera na dievča, by som najradšej ušla.

"Nejaký problém, Chrissy?" spýta sa.

Dievča naňho zaklipká svojimi mihalnicami a s odutou perou povie: "Táto krava sa mi práve chystala uvoľniť miesto. Už som to vyriešila."

"To si nemyslím," povie Colin. Uvedomím si, že ma bráni. Colin Rowell ma bráni. "Počuj, čo keby si ju nechala na pokoji? Bež za Craigom, alebom Dunom. Proste odíď."

Chrissy vyzerá, akoby jej povedali, že piata plastická operácia poprsia nie je možná. Rýchlo sa spamätá a zatvorí ústa, zdvihne bradu v novo nájdenej hrdosti. "Trhni si, Colin," odsekne.

On len zdvihne obočie. "Chceš, aby si s tebou Ian ešte niekedy začal? Tak potom prestaň otravovať mojich priateľov." Teraz padá sánka mne aj Chrissy. Povedal to - už je to oficiálne. Sme priatelia.

Chrissy niečo zamrmle, zoberie svoju tácku a odíde. Ešte predtým však na mňa hodí pohľad plný nenávisti.

Zrazu vo mne vzkypí hnev. "To si fakt musel? Teraz ma nenávidí!"

Colin si sadne oproti mne a ľahostajne sa na mňa zahľadí. "Jej hnev tu nič neznamená."

"Ale... aj tak!" nedokážem nájsť ďalší dôvod, prečo sa naňho hnevať. Vzdychnem a namočím si croissant do jogurtu. "Kto je vlastne tá Chrissy zač?"

Colin, očividne spokojný s mojou rezignáciou, mávne rukou. "Nikto dôležitý. Pred pár rokmi bola firma jej otca na vrchole, teraz krachuje. Myslím, že si len potrebuje na druhých dokazovať, že je stále nad nimi."

Preleje sa cezo mňa vlna prekvapenia.

"Čo?" zdvihne Colin obočie, očividne pobavený. (Ja mu dám, baviť sa na mne!)

"Nič, len... rozumieš jej."

Colin ma chvíľu pozoruje, neviem odhadnúť nad čím premýšľa. "Možno v tomto. Ale vo všetkom ostatnom je to len obyčajné ľahké dievča, ktoré má veľké šťastie, že ešte nerozhádzala všetky svoje peniaze na ozdoby a šminky a s tým ja nijak nesúcitím."

"Chápem," poviem s plnými ústami. "Aj keď vyzeráš ako typ chalana čo-" zarazím sa. Nie, to nepoviem. Celá červená sa pozriem na Colina, či sa na mňa náhodou nehnevá, no (znova) ma prekvapí. Nemá ďaleko od smiechu. Normálne sa ním dusí, chalan jeden! "Čo ti je smiešne?" vyprsknem, keď dožujem.

"Nič," uškŕňa sa stále. Keď sa naňho zamračím, zdvihne ruky v obrannom geste. "Si vtipná, keď ješ, to je všetko."

"Idiot," zašomrem.

Po raňajkách ma Colin vyprevádza ku kampusu. Musím si odtiaľ zobrať knihu na ďalšiu hodinu, ktorá sa začína zhruba za štyridsať minút.

Kráčame a Colin mi rozpráva ako spoznal Chrissy na jednom prváckom večierku pred rokom. Nedokážem zadržiavať smiech a rehocem sa na celé kolo.

"Počkaj, takže jej dal niekto niečo do pitia a ty si to vypil?" vydýchnem a zasiahne ma celkom nová, rovnako zničujúci vlna smiechu. Takto som sa už dávno nesmiala.

"Bola to najlepšia a zároveň najhoršia noc môjho života."

"Je to jeden z dôvodov prečo nemáš rád podobné večierky?"

"Nikdy som nepovedal, že nemám rád podobné večierky," nakrčí nos, "len som sa stal opatrnejším. Už sa napríklad nezdržiavam pri babách, na ktorých sa takéto zverstvá páchajú."

"Tak to ďakujem pekne!"

"Hej, tak som to nemyslel," Colinov hlas je zrazu jemnejší.

"Veď ja viem," odpoviem rovnakým tónom. "Len nechápem, prečo sa so mnou chceš vôbec baviť. Nie som pekná, obľúbená, ani nejako extra zaujímavá... Prečo?"

Trpezlivo čakám na odpoveď, celé moje vnútro sa zmení na jedno veľké klbko nervov a napätia.

Zastaneme, Colin si rukou pretrie bradu a zahľadí sa na mňa tým svojim neidentifikovateľným pohľadom.

"Neviem," povie a moje vnútro na okamih zamrie. "Ale si prvý človek, čo chce aby som prestal fajčiť."