Jazvy 3: Po rokoch

Funguje to obojstranne

Otočil som sa na Freddie. "Dve veľké latte so sebou túto pre slečnu." Odvetil som. "A čo moja káva?" "Tu ti spravím ja." "Neviem, ako to chceš spraviť, keďže tá držím a nemienim ťa tak skoro pustiť." Zavŕtala nos do môjho ramena. "Prídeš neskoro do školy." "Idem až na druhú." "Ty si potvora." Zasmial som sa. "Jasné, že hej." Párkrát som sa zhúpol zo strany na stranu a zatriasol ňou. "Dobre, dobre. Vzdávam sa." Prehlásila. "Ale ja nie." Uškrnul som sa a pobozkal ju. Potom som ju pustil, slušne obišiel pult a pustil sa do prípravy jej kávy. "Dáš si ešte niečo?" Opýtala sa Freddie. Pootočil som sa a cez rameno špehoval Llisin úškrn. "Si v ponuke aj ty?" "Uhm..." Freddie sa na mňa bezmocne otočila. Ja som len kývol hlavou. "Dám si muffin, vďaka." Povedala Llis skôr, než sa Freddie rozmyslela. Postavil som pred Nikky jej kávy, než Freddie odbehla pre ten muffin. "Páči sa." "Uvidíme sa poobede." "Kedy končíš? Prídem po teba." "Neprídeš. Máš ma na starosti." Pripomenula sa Llis. Škaredo som na ňu pozrel. "To je v pohode. Idem ešte s dievčatami von." "Dobre. Tak potom podvečer." Usmial som sa. Nikky prikývla. "Ale buď slušný, jasné? Všetko vidím, všetko viem." "To vieš, že hej." Zachechtal som sa. "Tak zatiaľ." Zamávala mi a odišla.

Llis sa vážne snažila zbaliť Freddie, ale tá to zo začiatku nejako nepochitila, takže to pôsobilo veľmi komicky. A to len preto, že si Freddie nebola istá, či si Llis naozaj len neoveruje svoju teóriu. Nakoniec to pochopila správne, pretože keď položila pred Llis jej kávu, Llis sa tvárila zarazene. Spýtavo som nadvihol obočie. Llisina tvár sa rozžiarila ako malému decku pod vianočným stromčekom a horlivo ukazovala na svoju šálku. Prišiel som k nej a s povzdychom som sa oprel o pult. Natočil som si šálku k sebe. Na servítke pod šálkou bolo naškrabané Freddieno číslo. "Okay, mala si pravda. Ale vy dve ste jak z inej planéty." "Ts, buď ticho." Zahriakla ma Llis.

Llis sa rozhodla ísť najesť ako človek, takže keď dopila kávu, odišla. Freddie vyzerala, že čakala len a len na to a rýchlosťou Flasha pricupkala ku mne. Bola bordová ako repa a už-už ma chcela zavaliť otázkami. "Dobré si rozmysli, na čo sa chces spýtať. Odpoviem ti len na jednu otázku." Zaškeril som sa. Freddie sklamane zaklapla ústa. "Kam šla?" Pípla. Začal som sa rehotať. "To je to čo tak veľmi túžiš vedieť? Kam šla?" "No, je to podstatné." Odula sa. "Šla sa najesť, lebo včera prepila celú noc. A šla kúpiť baliaci papier." "Načo?" "Lebo ťa chce zbaliť." Mykol som plecami. "Pff. Toľko papiera nezoženie." "Stavíme sa?" Nadvihol som obočie a vyzývavo na ňu pozrel. Ona sa uškrnula. "Dobré. O čo?" "Počkaj. Jedna otázka. Bolo to číslo fakt tvoje?" "Nepoznáš moje číslo? Ts, ako môžeš." "Nenosím Zlaté stránky v hlave. Lebo ak nebolo, ja jej dám to správne." "Bolo správne!" "Výborne. Tento vývoj sa mi páči. Veľmi. Totálne podporujem toto rozhodnutie." Zaškeril som sa ako malé decko. Freddie len pokrútila hlavou. Od pultu sa ozvalo hlboké odkašľanie. Otočili sme sa na mladého chlapca. "Čo si da-ate?" Spýtal som sa váhavo. Bol o pár rokov mladší než my, ale vyzeral, že by sa naštval, keby som mu začal tikať  "Veľké presso so sebou." Odvetil. Otočil som sa späť ku kávovaru

Zozadu sa prirútila Jess. "Je tam myš." "Tu nie sú myši." Odvetil som kľudne. "Sú. A práve je jedna vzadu. Musíš ju zlikvidovať." "Tu nie sú myši. A nie, teraz nemôžem. Vydrž." "Nevydržím. Mike, prosím ťa. Musíš sa jej zbaviť." "Kriste pane." Zabrblal som potichu. "Vydrž. Niečo robím." Škaredo som na ňu pozrel. No ona nevyzerala veľmi, že jej páči vývoj situácie. Položil som pred chlapca jeho kávu. "Myš, vravíš?" Preniesol pobavene. "Tu nie sú myši." Nervózne som sa zasmial. "Jasné, že nie sú. Ale robí to zlu reklamu." Priložil si pohár k ústam a cez okraj sledoval Jess. Ta stala opretá o pult a mračila sa. "A kto mieniš byť ty?" "Poď mi ukázať kde bola tá myš." Vyhŕhol som, aby som ešte ako-to záchranáril situáciu. "Dáte si ešte niečo?" Spýtala sa ho Freddie, zatiaľ čo som ťahal Jess dozadu.

"Myslel som, že ty si tá nekonfliktná." Preniesol som, keď som vzadu prekladal krabice. "Veď som." "Nie, nie si. Aspoň nie v poslednej dobe. Mala by si sa dať dokopy." "Som v pohode. Len ma štve jedno dievča." "Hmm, tak jej to povedz alebo ju pozvi na rande. Neviem, čo je tvoje deal." "Pche. Nie som na dievčata." Odula są. "Tak jej to povedz. Alebo radšej nie. Ďalšiu hádku medzi tebou a Freddie už počúvať nechcem." "Nie je to Feďa. Je to tvoje dievča." "Ešte lepšie. Oči, ruky, nohy preč. Ani na to nemysli."
"Čo na nej vidíš?" "To by si nepochopila." Keď som zistil, že tam naozaj žiadna myš nie je, začal som krabice skladať naspäť na seba. "Ešte ťa neomrzela?" "Keby áno, už s ňou nie som. Tak si to spočítaj." Otočil som sa na ňu, pripravený odísť. "Ale veď je fádna." "Už dosť. Prestaň ju urážať. Nič o nej nevieš, tak mlč." Naštval som sa. Ako sa opovažuje otvárať si na Nikky ústa!