Jazvy 3: Po rokoch

Rovnaký vkus a spoločný život

Do kaviarne vošla vysoká bruneta a namierila si to rovno k vám. Freddie uznanlivo zahmkala. Pobavene som na ňu pozeral. "Čo?" zatvárila sa nechápavo. "Nie." "Čo?" "Nie. Tá holka je hrozná. Môžeš mať lepšie." na tvári sa mi zračil zúfalý úsmev. Bruneta bola totiž Jamesova ex Amélia. "Ale môžeš to vybaviť, keď chceš." zasmial som sa. "Ale výzorovo je pekná." odvetila Freddie a spravila pár krokov bližšie k pultu. "To hej, ale je hetero." zamrmlal som si po pod nos a hodil do pusy pár arašidov. Ešte som začul, ako Jess nevrlo zavrčala a odišla. "Ukázala si jej kto tu velí?" pobavene som sa oprel o pult. "To vieš, že hej." usmiala sa Nikky. "Mohli by sme dneska niekam vyraziť. Trebárs do kina." navrhol som. "Hlasujem za gauč." "Dobre." zasmial som sa. "Nechám ťa pracovať. Uvidíme sa večer." rozlúčila sa so mnou a odišla. Amélia našťastie tiež.

Pozrel som sa Fedinýn smerom. Utierala pult od kávy. Oprel som sa o pult bližšie pri nej. "Tuším máme viac spoločného, než som si myslel." Preniesol som akoby mimochodom a zapchal si ústa ďalšími arašídmi. "Huh? Čo myslíš?" "Vkus na dievčatá." Zasmial som sa. "Ah taak." Trochu jej sčervenali líca, ale inak sa nezdalo, že by s tým mala problém.
"Čo sa tu deje?" Jessica sa vrátila a snažila sa zaviazať si zásteru. "Ale nič." Odvetil som nevinne a dojedol arašidy.

Akurát čo som odomkol dvere do bytu, než ma o neho Nikky oprela. S diabolským úškrnom ma začala bozkávať. Nedala mi ani priestor na protesty. Po slepu som nahmatal kľučku dverí a my sme vpadli dnu. Nejako extra nás to však nezastavilo. "Poďme na posteľ." Zamrmlala sivovláska pomedzi bozky a zaťahala má za vlasy. "Mm-hmm." Súhlasil som. Pohli sme sa viac do bytu. Ona má zatiahla k prvým dverám. "Ten gauč je od farby." Usmial som sa ospravedlňujúco. "Poďme do spálne." "To je ďaleko." "Obývačka?" "Mm-hmm." Súhlasila rýchlo a postavila sa viac na špičky. Vyzdvihol som ju nahor. Omotala si nohy okolo môjho pásu a tak som prešiel do obývačky.

Zostal som stáť vo dverách. Zazrel som dve postavy sedieť na gauči. Prestal som sa venovať Nikkyním perám a naklonil hlavu nabok. "Ahojte." Ozval som sa. Na to sa Nikky nechápavo otočila. Am sa len usmiala. "Čaute." "Prepáčte za prepad." Pridal sa George. Nikky sa zošuchla dolu. "Čo tu ro..." Než som dokončil vetu, Nikky s Amandou sa so smiechom stratili preč. Otočil som sa teda k Georgovi. "Čo tu robíte? Myslel som, že prídete v nedeľu." Zvalil som sa na gauč. "Christine..." "Už nemusíš pokračovať." Zastavil som ho so smiechom. "Dobre, ale dokonči to. Čo sa stalo tentoraz? Vyhodila vás?" "Odišli sme dobrovoľne hneď potom, čo sme dohovorili s jej rodičmi. Christine sa to nepáčilo, celý čas bola otravná a opruzovala." "O čom ste sa bavili?" Spýtal som sa zvedavo. "Chceme sa odsťahovať." "Od rodičov alebo z mesta?" "Asi oboje. Ama povedala, že počkáme do mája a potom pôjdeme preč. Už sme si našli aj pár bytíkov." Mykol plecami. "To je pecka. Tak to hej. Asi by už aj bolo načase, že?" Zasmial som sa. George si s miernym uchechnutím prehrabol svetlé vlasy a súhlasil, že hej. "A ty ako žiješ?" "Faaajn," zatiahol som. "Sorry za to. Nevedeli sme, že..." Zasmial sa. "Hej, jasné. Ale veď okay." Mávol som rukou. "A ty máš nejaké prevratné novinky?" "Nemám nič. Žijem si ďalej svoj neprosperujúci nudný život stále po svojom." Zasmial som sa slabo.

George sa na tom len zasmial. Potom sme sa bavili o filmoch a psoch a malom Anselovi. Chvíľu trvalo než sa dievčatá vrátili. A to aj len na skok, kým si spravili čaj a potom zase zmizli.

  Takže v nedeľu sa zmenili plány a všetci štyria sme spolu išli na obed. V nedeľu som mal zvyčajne voľno, tak som robotu neriešil a len si užíval. Ako aj teraz. Pomaly sme kráčali s Nikky ruka v ruke ulicou.
"Dúfam, že moja izba je ešte vcelku." Zasmial som sa. "Myslíš, že by ju Daň zdemoloval?" "Je schopný všetkého. Takže hej. Myslím si to." Pritakala. "Kedy zajtra končíš? Prídem na kávu." "Zajtra idem po Llis na stanicu. Ale budem ťa čakať. Môžeš ísť so mnou." "Po koho ideš?" Zastala a nechápavo na mňa pozrela. "Po Allison." "No. Šak to povedz jak človek, prepána."
"Nevyjadrila si sa, či pôjdeš." "Asi nie. Uvidím, čo je s utorkom a dám ti vedieť, ale choď po ňu sám." "Určite?" Spýtal som sa na uistenie. "Jasné. V pohode. Zavolám ti. Ale určite sa k vám večer pridám." "Super." Dal som jej pusu na čelo a pokračovali sme k nej domov.