Jazvy 3: Po rokoch

Káva, káva

Ozvala sa rana a Feďa tlmene vykríkla. Prudko som sa otočil za zvukom a vrazil do za mnou stojaceho dievčaťa. "Ou, prepáč. Ahoj." Usmial som sa na ňu vzápätí. "Ahoj." "Prepáč, musím to skontrolovať. Hneď som pri tebe." Dal som jej rýchlu pusu a rozišiel sa Fediným smerom. Tá zbierala črepy zo šálky. Tak som sa na päte otočil, išiel po mop a pozmýval rozliatú kávu. "V pohode?" Pozrel som na ňu. "Vrazila som do stola." "Okej." Zasmial som sa. "Idem k pultu..." "Hej, presne, choď." Súhlasil som s nou okamžite. "Ja to dám do poriadku." "Ale... Máš tam kočku." "Ja viem. Veď to nebude dlho a ty to zvládneš." Zaškeril som sa a začal zametať zvyšné črepiny. Potom som sa vrátil za pult k dievčatám. "Tak som tu. Zvládli ste to obidve." Zaškeril som sa na Freddie. Potom som sa otočil na Nikky, ktorá sedela na barovej stoličke a mala už aj kávu. Ale akosi sa mračila. "Čo je?" Spýtal som sa pobavene. "Tá potvora, čo na teba robí veľké oči tu dnes není?" "Je. Teda bola tu. Ale vráti sa." "Ideš jej to vytmaviť?" Zamiešala sa Freddie do našeho rozhovoru. Obaja sme sa na ňu otočili. "Hej. To si píš, že hej. Si nemysli." Vyplazila na ňu pobavene jazyk. Freddie len so smiechom pokrútila hlavou. "Budem sa ti strániť." "Ale nie. Ty si v pohode. Len hentá..." A začala si hundrať po pod nos. "Jaká hentá? Koho ohovárate? Vyhodím vás." Manažér nám pobavene pohrozil. "Kde je Jess?" "U doktora." Odvetili sme Freddie a ja naraz. "Ešte stále? Bože. No dobre no. Mike, počúvaj, treba spísať objednávky na koláče a doplniť kávu. Potom mi to dones spísané. Ja si teraz musím odbehnúť do mesta na chvíľu, ale do záverečnej sa vrátim. Držte sa teda." Vychrlil rýchlo zo seba všetky informácie, potľapal Nikky po rameni a zmizol za zvukom zvončeka. "Tak dobre." Zatiahol som pomaly a otočil sa na Freddie. "Kde sú tie papiere na faktúru a objednávky a tie veci?" "Tam, jak vždy." Odvetila a zahla sa pod pult po papiere. "Okej. Fajn. Nechám ťa tu, teba tiež." Hovoril som na Freddie a potom sa otočil i na Nikky. "A keby dačo som vzadu." "Neuhryzne ma?" zvolala ešte Nikky. "Ja ťa uhryznem, keď nebudeš slušná," pohrozil som jej a zmizol za dverami.

Cestou naspäť ku kávovaru som okusoval ceruzku a civel do objednávky. Muffiny sa predávajú dobre. Možno by sme ich mohli objednať viac. "Ahoj." zaznelo blízko mňa. "Čau." odvetil som neprítomne a pokračoval v smere chôdze. "Ale hej. Tu som." ozvala sa dotyčná znovu a ja som narazil do pultu. "Ouch. Prepáč. Čo si hovorila?" otočil som sa na brunetku na vysokých opätkoch. "Chcela som si objednať." usmiala sa. "Ale to je výborný nápad. Pamätaj si, čo chceš. Ja musím nájsť blok." položil som objednávky do poličky pod pult. Jeden blok som našiel váľať sa na vyvýšenej poličke nad pultom, kde väčšinou dávame kávu alebo výdavok. "Tak ako znie tvoja úžasná objednávka, ktorý mi udrží job?" usmial som sa na ňu. Ona sa zasmiala a objednala si dve veľké espressa a zobrala si muffin. Došuchtal som ku kávovaru a nachystal šálky. "Máš spísané všetko?" spýtala sa Nikky. "Mal by som. Ak by ti ešte niečo napadlo, čo treba, tak to tam dopíš, okay?" otočil som sa vzápäti na Freddie. "A kde si ich ráčil nechať, huh?" založila si ruky v bok. "Sú v poličke." mávol som rukou neurčito na pult. "Dones ich." poručila mi. Prekvapene som na ňu zazeral, keď sa vracal na druhý koniec pultu.

Viete, jak som spomínal, že Feďa je taký tichší typ človeka? No, zdá sa, že nie je. "Od keby si taká papuľa?" položil som objednávky na stôl vedľa dávkovača kávy. "Od keby tu robím." mykla pobavene plecami. "Huh. Zaujímavé. Vždy som si myslel, že si taký tichý človiečik." "Som. Zväčša. Ale neviem byť taká otvorená stále. Hlavne, keď je tu Jess." "Počula som svoje meno?" zaštebotala menovaná. Oh bože. Káva, káva, káva. Musím spraviť kávu.

Rýchlo som sa otočil na päte ku kávovaru a zapol ho. "Ale, ale. Ja som ťa videla, fešák." ušklíbla sa a položila kabelu na pult. "Tento fešák je momentálne nedostupný. Opakujte hovor neskôr, prosím." povedala Nikky víťazoslávne a kyslo sa usmiala. Jess na chvíľu onemela a civela na Nikky. "Akože, Jess. Ja viem, že je hrozne pekná, ale takto mi na ňu civieť nemusíš." rýpol som si, keď som vychádzal spoza pultu s dvoma espressami. Nikky ma so zákerným úsmevom tľapla po zadku a ďalej sa škerila. Došiel ku stolu, kde sedela tá bruneta s kamoškou. "Páči sa. Vaša výborná kávu." zaškeril som sa a odišiel. Ešte som začul, ako si šuškali. Okay, dámy. Nechajte ma na pokoji. Dobre, všetky okrem jednej. 

Nikky sa nedala. S ľadovým kľudom a pobaveným výrazom, sebavedome odpinkávala Jessine narážky. "Aké je score?" šepol som na Freddie. "Nikky vedie 3:1." zasmiala sa potichu. "Eey, pecka." zaškeril som sa. "Nemáš popcorn?" "Mám arašídy." otočila sa a podala mi malý balíček. "Oho, super. Si hotová čarodejnica." "Ale nie. Ale keď to hovoríš." ušklíbla sa. Chvíľu sme sledovali, ako sa Nikky s Jess dohadujú. Potom sa znova ozval zvonček.