Jazvy 3: Po rokoch

Party stavy

Myslel som, že mi ráno preskne hlava. Nebol som schopný vyteperiť sa z perín. Nahmatal som mobil. Displej ukazoval 12:43. No pekne. To sme včera ako brutálne museli prehnať?? Počkať, som ja vlastne doma??

Poobzeral som sa po miestnosti. Nie. Toto rozhodne nebol môj byt. Ups. Pomaly som vyliezol z postele a zohol sa po tričko. Obliekol som si ho a prehrabol si vlasy. Z druhej strany postele sa ozvalo zamraučanie a chrapot. Neodvážil som sa pozrieť, ale zvedavosť mi nedala. Začal som smiať. Na vankúši trónila strapatá hlava môjho dvojčaťa a vedľa neho ležala jeho frajerka.

Myslím, že vhodnejšia chvíľu na vyparenie sa už nenastane. Potichu som za sebou zavrel dvere a prešiel po chodbe. Na gauči spal Sam, bratov najlepší kamoš, Samova priateľka Teri a na koberci neidentifikovateľná osoba. Okrem nich sa tu ešte váľali nejaký ich kamoši z výšky, zopár kusov oblečenia a nejaký ten kelímok.
Na čase vypariť sa úplne.

Doma som si spravil kávu a postupne prichádzal k sebe. Pípla mi SMSka.

JAMES: SOM KOMPLETNE MRTVOLA

MIKE: NEPREKVAPUJE MA TO

JAMES: NA STUPNICI JEDEN AZ VČERAJŠIA NOC, AKO VELMI TI JE NA HOVNO??

MIKE: DESAT ALEBO JEDENAST. NIC EXTRA

MIKE: CHXES KAVU??

JAMES: CHCEM KAVU

Cestou späť k Jamesovi som kúpil tri kávy a niečo na zahryznutie. „Ako je možné, že z nás štyroch je ten najzodpovednejší práve Mike??" Sam držal v rukách kávu a rozospato na mňa zíral. „Väčšie prekvapenie by bolo, keby ním bol James," odvetila Teri a odlomila si kúsok z muffina. Chvíľu si ho prezerala, obracala v prstoch a tak ho zjedla.

Z izby na konci chodby, toď spálne, vyšla Jamesova frajerka, ktorej sa ešte nepodarilo prísť k sebe. „Dobré ráno," zahuhlala ospalo a čuchtala nohami vo veľkých papučiach. „Dobré," usmial sa na ňu James a dal jej rannú pusu. „Hlava mi strašne treští. Tuším som to včera trochu prehnala," sadla si k nám za stôl. „To nebude tým alkohol, zlatko," poznamenal Teri, keď si odpíjala z kávy. „Mikey, zlatíčko, že mi spravíš kávičku," hodila na mňa psie oči. Prekvapene som pozrel po všetkých za stolom akoby tam bol ešte iný Mike. „Ehm, dobre no."  Vstal som od stola a postavil vodu na kávu. Teri mi venovala nechápavý pohľad a hlboko si povzdychla. Postavil som pred Améliu pariaci sa hrnček. „Aww, ďakujem. Si poklad," škerila sa. „Uhm.."  nevedel som, ako reagovať. Pri nej bolo ťažko reagovať vôbec na všetko, čo povedala. Neviem, ako to, že ostatným to problém nerobilo. Mno, možno aj viem prečo. „Poďme už domov. Chcem sa osprchovať," zamraučala Teri smerom ku Samovi. Ten sa slabo zasmial. „Zlato, ja nie som v stave šoférovať." „Kľudne pomôžeš použiť..." „Nie! To je v pohode. Myslím, že ešte chvíľu to vydržím," skočila Teri Amélii do reči. Amélia na ňu trochu dotknuto pozrela, no nič nenamietala. Neprítomne som si odkašlal. „Ja som v stave šoférovať." Teri sa rozžiarili oči. „Idem pohľadať svoje veci." V polovici pohybu si rozmyslela ten výskok zo stoličky a vstala ako mŕtvolka. „Prepáč kamoš," odhryzol som si z muffina. Sam pokrútil hlavou a pousmial sa. „V pohode."

Teri sa vrátila so svojou taškou a nervózne na nás popískávala. „Daj vedieť, keby dačo," povedal som smerom k Jamesovi a obul si topánky.
Sam sa dogúľal na chodbu a mohli sme odísť. „Mike, vďaka. Si moja záchrana," povedala Teri v aute. „Za málo," kývol som od volantu. „Mohol by si pre mňa ešte čosi urobiť??" „Čokoľvek, čo bude v mojich silách." „Fajn. Raz za čas Amélií odpapuľuj. Nepáči sa mi ako tebou zametá. Akoby si mal desať rokov. Nie si nikoho poskok, dobre??" Sam sa zasmial. „A ty mu teraz nerozkazuješ??" „Prestaň Sam, to je niečo iné," buchla ho do hrude. „Teri, ja som si zvykol." „Ale no ták!" zatiahla. „To som jediná, komu tá potvora vadí??" „Nie," odvetil som. „Tak potom?!" „Nechaj to tak. Keď je Jamesovi dobre..." „Dobre nestačí," nadurdene sa vteperila hlbšie do sedadla. Iba som pokrútil hlavou. „Mike, zastavíš nám v obchode??" poprosila Teri. „Pre vás čokoľvek, veličenstvo." Zatočil som doprava.

Kým Teri so Samom nakupovali, písal som si s Llis, že ako sa jej darí.

LLIS: JE TU NUDA, ALE UJDE TO NEHOVORIM ZE OBCAS TO TU NEZIJE ALE NENI TO ONO

MIKE: NEMALA SI OD NAS ODXHADZAT NA VYSOKU NIEKAM NA DRUHY KONIEC MESTA

LLIS: JE TO DOKONCA V INOM MESTE :P

MIKE: JASNE TO SI ROVNO MOHLA ODIST DO MIAMI

LLIS: MIAMI SA MI NEPACI INAK BUDUCI TYZDEN MAME VOLNO TAK MI NAPADLO ZE BY SOM SA.ZASTAVILA

MIKE: TO JE SUPER MAS ODVOZ??

LLIS: DIALKOVY AUTOBUS

MIKE: A ZO STANICE?? PRIDE PO TEBA OTEC??

LLIS: NECHCEM IST DOMOV KED PRIDEM CHCELA SOM BYT S VAMI

MIKE: TAK MI ZAVOLAJ CHVILU PRED TYM AKO BUDES VYSTUPOVAT ABO MI POVEDZ O KTOREJ PRIDES

LLIS: OKOLO 16:36 BY SOM MALA BYT NA STANICI PRIDEM V PONDELOK

MIKE: SUPER TO SA TESIM UROBIM Z TEBA PREKVAPENIE

LLIS: NIE POVEDZ IM ZE PRIDEM AJ KED JE TO LAKAVA PREDSTAVA VIDIET JAMESA ZASKOČENÉHO...

MIKE: HAH SKODORADOSTNIK PRIDES SAMA??

LLIS: JASNE ZE SAMA S KYM MAM AKOZE PRÍSŤ??

MIKE: LEN SA PYTAM

LLIS: DOBRE TAK SA UVIDIME V PONDELOK MUSIM IST CAU

Odložil som mobil do vrecka a pozrel smerom k východu. Čo tý dvaja ten nákup kreslia??

Chvíľu som ešte bubnoval prstami po volante a potichu si pospevoval niečo z rádia. Konečne som zbadal Teri a Sama s taškou nákupu.