What is love ? British isles

26.🇬🇧

Ráno ma prebudili nezbedné pery bozkávajúce môj krk. Šteklilo to natoľko, že som so smiechom otvorila oči, a prvé, čo som uvidela, bol on. Moja láska.

,,Dobré ráno." ,,Dobré." Svoje pery presunul na tie moje. Bez problému som spolupracovala. Jazykom som mu jemne prešla po zuboch, jeho dokonalých zuboch, čo tvorili tak dokonalý úsmev.

Nadvihol sa, ocitla som sa pod ním. Prsty som zaborila do jeho dokonalých vlasov, keď sa ku mne priblížil, a venoval mi dlhý, a nežný bozk, ako pierko.

Jeho telo na mojom, jeho panva sa obtrela o moju. Obaja sme spali nahí. Vedela som, čo bude Nasledovať. Nebránila som sa.

Nechala som ho vniknúť do mňa, jeho ladné pohyby dávali dokopy zvyšky toho, čo ostalo zo včera.

Nikdy som si neuvedomila, aký je veľký. Pridával, ako ja včera. Stále pomaly, no silnejšie. Tvrdšie. Až na doraz.

Tá posteľ veľa nevydržala. Vŕzgala ako stará brána. Bolo nás počuť. Hotelové steny sú tenké. Navzájom sme naše vzruchy tlmili bozkami, vášnivými, silnými, rovnako ako jeho nárazy.

Keď nachvíľu oddychoval, panvou som prirazila ja oproti nemu, nech pokračuje. Ešte trikrát, povolil, a ľahol si naspäť vedľa mňa.

Nečakala som na pozvanie, pritúlila som sa k nemu. ,,Kam pôjdeme dnes ?" Spýtal sa ma. ,,Neviem, dúfala som, že niečo vymyslíš ty." Ukazovákom som mu obťahovala čeľusť.

,,Ty asi vieš, čo by som vymyslel." Zasmial sa sarkasticky. Aj ja som sa uchechtla, lebo mal pravdu. Ten by najradšej len spal, jedol, a užíval si. Ale to môže robiť aj v Seattli, ja chcem vidieť mesto !

Jeho opätovné pokusy o nezbednú hru pier som prerušila. Odtlačila som ho od seba, a konečne sa dostala z postele.

Sledoval ma celý čas. Sklonila som sa ku kufru, a vytiahla z neho oblečenie na dnes. Biely crop top na ramienka, a bordovú áčkovú sukňu. Nie práve najdlhšiu. Pri troche šťastia dnes nebude fúkať, hoci, asi budem jediná, komu by to vadilo.

,,Ale ale ! Slečna provokuje !" Zahvízdal, keď som sa obliekala. ,,Zaprvé, nevypiskuj tu, nie som dobytok, a za druhé, to si už bez podobných narážok nebudem ani šaty ani sukňu môcť obliecť ?"

Obula som sa do bielych konversiek a pristúpila k zrkadlu, že so sebou niečo spravím. Sean mlčal. Celkom som trafila do čierneho, iba sa uškrnul a tiež vstal.

,,Hmm, mohla by si to trochu oživiť, nemyslíš ?" Ruky zozadu obmotal okolo môjho pása, a znova mi perami pošteklil krk.

,,Myslíš," Siahla som po slnečnicovej čelenke, a nasadila si ju na hlavu. ,,Takto ?" Zatočila som sa, a on nemohol nič, iba ak vyvaľovať oči. ,,Áno, presne tak. Ale niečo tomu ešte chýba."

,,Čo také ?" Naprávala som si sukňu, kým som nezbadala, ako mi podáva môj najtmavší bordový rúž, aký mám.

,,Vážne ?" Vzala som si ho a prevracala v rukách. ,,Prečo práve tento ? Myslíš, že sa mi hodí ?" Ak odpoveď pokrčil plecami.

,,To neviem. To musíš vedieť ty, ale mne sa na tebe brutálne páči." ,,Och kriste pane." Zasmiala som sa hanblivo. Na to si asi nikdy nezvyknem.

Tak som si ten rúž pre neho natrela na pery, vzala si všetko potrebné a opustili izbu.

Najprv sme ani nevedeli, kam pôjdeme. Rozhodli sme sa až na zastávke, pretože autobus s cieľovou zastávkou Grassmarket znel celkom zaujímavo.

Lenže sme ho pred pár minútami zmeškali, takže sme museli počkať na ďalší.

Vyhodil nás na starodávnej mestskej tržnici, ba čo viac, priamo pod Edinburghským hradom, takže sme sa okamžite zorientovali.

Atmosféra bola úžasná. Celá scenéria vyzerala ako vytrhnutá z histórie a prenesená do súčastnosti.

Drevené stánky lákajúce okoloidúcich farebnými priečeliami, ktoré predávali všetko možné.

Jedlo, ovocie, zeleninu, domáce výrobky, ale aj veci ako šperky, hrnčeky, a veľa iných drobností, ktoré ste si mohli kúpiť a zobrať so sebou, aby ste si toto miesto zapamätali.

Medzi prvými som zamierila k stánku so suvenírmi. Typická Američanka, čo vám poviem. Hľadala som niečo originálne pre Carsona a Kylie.

Nič také, samé magnetky, prívesky, hrnčeky s okázalými kopcami, ovcami, a gajdošmi v károvaných sukniach, pardon, kiltoch.

Nevedela som nič vybrať. Mala som na to riadne nervy, a Sean mal nervy na mňa. Nakoniec som to vzdala, a kúpila obom dve lochnessky, Carsonovi plyšáka, a Kylie v podobe trička s milou, plávajúcou Nessie. Čo už. Budú sa s tým musieť zaobísť.

Tak sme prebrázdili celý trh krížom krážom, dali sme šancu ďalším škótskym, tentokrát chutnejším špecialitkám, a odniesli sme si odtiaľ milión fotiek.

Neskôr sme prešli celé historické centrum mesta, nejdem vám to opisovať všetko podrobne, lebo toho bolo naozaj veľa.

Spomeniem však múzeum hračiek, kde sa Sean choval horšie ako Lily a Dawn, a malý...no, v podstate to bol cintorín, Greyfriars Kirkyard, ale s úžasnou panorámou historických fasád, kde som samozrejme musela mať fotku.

Lenže ako sme prechádzali naspäť cez trh, že zamierime niekam inam, zrazu sa spoza chrbta ozval príliš známy hlas:

,,Héj, veď to je naša Babygirl !"

,,Tomu ver, je to ona !"