4.🇮🇪

411 23 0
                                    

Ako som čakala, Sasha za svojím bratom nezaostávala. Vzhľadom sa síce líšila, ale bolo vidno že tie krátke blond vlasy má odfarbené, jej vyrastajúce korienky mali hnedú farbu.

Ešte aj počas raňajok a večere jej huba nezastala. Obedu s ňou sme sa našťastie vyhli. Ray nás zobral na malú obhliadku Dublinu, ukázal nám pár miest, ktoré stáli za to, naobedovali sme sa v reštike Temple Bar, kde robili naozaj božské steaky.

Potom sme zašli do parku st. Stephen's Green, kde si tí dospelí sadli v malej kaviarni a objednali kávu, zatiaľ čo my sme sa prechádzali, lízali zmrzlinku, kŕmili vtáctvo v jazere, či len tak ležali vedľa seba na tráve a oddychovali.

Trochu mi vadilo, že bolo naokolo tak veľa ľudí, a mrzelo ma, že sme kvôli Sashi a Russelovi museli návštevu Moherských útesov odložiť o pár dní a ich prítomnosťou prídeme o značnú časť súkromia, ale aj tak sme si dnešok užili. A navyše, budeme spolu a sami ešte celé leto, času máme dosť.

Večerali sme zapekané cestoviny so šunkou a syrom. Všetci pri jednom stole, tvárili sme sa ako veľká šťastná rodinka. Až na to, že som sa snažila vyhýbať očnému kontaktu so Sashou. Celý čas na mňa hľadela tak uprene až to bolo nepríjemné. Pôsobilo to vážne psychopaticky, žmurká vôbec to dievča ?

,,A ako dlho ste už spolu ?" Spýtala sa z ničoho nič, keď ma na okamih prestala sledovať a venovala sa svojmu jedlu.

,,Sasha, to sa naozaj nepatrí." Zahriakol ju Ray. ,,Veď čo ? Nemusí odpovedať." ,,A ty neklaď debilné otázky." ,,Veď v pohode." Situáciu odľahčil Sean, ktorý mi pod stolom položil ruku na stehno, za čo som ho obdarila milým úsmevom.

,,Poznáme sa už skoro rok, ale chodíme spolu iba krátko." Hej ak rátam to jeho zazeranie, divné narážky, pokus o znásilnenie a vyhadzov z jeho domu. Ale no tak Lynn, nekaz si večer, posratý je už tak či tak.

,,Ahaa." Jej tvár prezrádzala, že sa chce ešte čosi spýtať, no v poslednej chvíli si to rozmyslela. Verila som, že zabudla, čo chcela povedať, no keď sa naši s Rayom vzdialili do kuchyne, začal sa krížový výsluch, od Russela aj Sashi.

,,A kto z vás dvoch je lepší ?" Vyslovila to, ako keby práve skonštatovala že vonku je tma. Keďže som stále ešte dojedala, vypúlila som na ňu veľké oči a v kombinácii s vydutými lícami to muselo pôsobiť komicky.

,,Môžeš si dať pohov ? O čo ti ide ?" Zahriakol ju Sean. Ja som medzitým prehltla a ozvala sa, pretože mi absolútne unikalo, kam tým mieri. ,,Ako to myslíš ?"

Lakte si oprela o stôl a so spojenými ukazovákmi sa zamyslene dotýkala svojich pier. Civela na mňa, akoby premýšľala, či to myslím vážne, alebo si z nej robím prdel, ale keď ja som to fakt netušila, normálne som sa pri nej začínala cítiť hlúpo.

,,To myslíš vážne dievča ?" Odsekla priam posmešne. Na svoju obranu som iba pokrčila plecami. No super, zase som tá naivná. ,,V posteli predsa. To ti vážne....oh počkať, vy ste ešte nič neskúšali, je to tak ?"

Jej vysmievanie mi vháňalo do tváre krv. Mala som chuť skočiť na ňu a tak jej zmastiť tú arogantnú fasádu, že by sa na verejnosti neukázala ako je rok dlhý. A čo jej je do toho, či sme spolu spali alebo nie ?!

,,Sasha to by stačilo." Sean sa prudko postavil od stola a takmer so sebou stiahol aj obrus. Od zlosti zatínal čeľuste a funel ako býk, no ovládal sa. Zakaždým sa ovládne. Na dievča by ruku nezdvihol, nikdy.

,,Prestaň sa tu do nej navážať. Lynn poď." Chytil ma za ruku, nebránila som sa. Keď ma ťahal preč od stola, rýchlo som odhodila servítku na tanier a šla s ním.

,,Kámo čo sa hneď serieš ? Veď o nič nejde, nebuď taký puritán." Zapojil sa do toho Russel. ,,Keby si len vedela, čo všetko som už za sebou v prváku na strednej mala ja...jój, či ma bavilo experimentovať...!"

Bolo mi jedno, či ma vidí, striasla som sa, jej drsný a prenikavý hlas mi rezal uši a zaliezal až pod kožu. Panebože nech už zmĺkne.

,,Nie nie nie, nikto tu nepotrebuje počuť tú historku." ,,Ale no tak, Lynn, len ťa chcem poučiť, aby si vedela čo od takého chalana ako je on čakať." ,,Sasha sklapni už ! Buď už ticho prosím ťa !"

Nevydržala som a zrevala na ňu. Úsmev jej síce zmrzol, ale nevyzeralo to, že by ju to vykývalo. ,,Čo tu ziapeš ?" ,,Nechaj ma napokoji. Nás oboch." ,,Staraj sa o svoje." Dodal Sean a obaja sme ruka v ruke zamierili naspäť hore.

What is love ? British islesWhere stories live. Discover now