23.🇬🇧

411 19 1
                                    

Na druhý deň ráno sme sa pri raňajkách dohodli, že si niekde požičiame auto, aby sme mali ako chodiť na výlety. Keďže sme prakticky nešli cez žiadnu cestovku, proste sme prišli, našli nejaký hotel a ubytovali sa.
Ale páčilo sa mi to viac ako trepať sa preplnenými autobusmi.

Keď sme sa vrátili na izbu, prišla mi správa z letiska. Našli môj kufor ! Konečne ! Zvískla som tak nahlas, že Sean takmer ohluchol, a od radosti som naňho vyskočila, až padol na posteľ.

Odvtedy by ma neudržal ani kôň. Vybehla som na chodbu a pálila až na jej druhý koniec, zastala som pred dverami mojich rodičov a vytrvalo klepala na drevo, až kým mi neotvorili.

Oni sa do cesty na letisko nejak nehrnuli, takže nás nechali, nech si vezmeme taxík až na letisko. Keď som tam prišla a zbadala svoj kufor, takmer sa mi chcelo plakať.

,,Ooh poď k maminke !" Zatiahla som dojato a objala svoj drahocenný kufor. Všetci sa na mňa pozerali, vrátane toho pána, čo mi ho dal a Seana, ktorý sa mi smial ako decko, no ani jeden z nich si nevedel predstaviť, aké to je stratiť svoje osobné veci. Typickí muži.

Po návrate do hotela som sa okamžite prezliekla do mojich vecí. Bledoružová krátka mikina a čierne džíny. Odrazu sa mi zdali oveľa pohodlnejšie, hoci sú tie najužšie, čo mám.

Vlasy som si len tak narýchlo zhrnula do drdolu. ,,Lynn ?" ,,Hmm ?" Nachvíľu som sa prestala venovať obúvaniu topánok a zdvihla hlavu. ,,Volal tvoj otec," zarazene si odtiahol mobil od ucha. ,,netuším, odkiaľ má moje číslo, ale išli vraj požičať auto a už sú skoro tu, máme ich ísť počkať pred hotel."

Hoci bolo nebo ráno čisté, kde tu sa objavili na nebi malé obláčiky, ktoré občas zakryli slnko. Držiac sa za ruku sme vybehli von na ulicu, no, Sean ma trochu potiahol, a spolu sme vyčkávali na našich, ktorí však stále nechodili.

Už sme tu čakali asi 20 minút. Párkrát sme prebehli cez cestu do malého parku, kde sme sa chvíľu hohdali na hojdačkách medzi 4 ročnými deťmi, po chvíli sme sa vrátili pred hotel, a takto stále dookola.

,,Vidíš to dievča ?" Sediac na hojačke, pohupujúc nohami z ničoho nič ukázal na asi 5 ročné dievča, ktoré sa práve spustilo zo šmýkačky. ,,No, áno." Prikývla som a oprela sa o kolená. ,,Strašne mi pripomína Lily." Zadívala som sa pozornejšie, a naozaj sa na ňu podobala. Rovnako dlhé plavé vlasy, okrúhla tvár, jasnomodré oči.

,,A tamtá," ukázala som na malé dievča vo fialovom kabátiku, ktoré práve jej mama zdvihla na ruky. ,,mi pripomína Dawn." ,,Hmm" Záporne pokrútil hlavou. ,,Takto si predstavujem skôr našu dcéru."

Nevedela som, či sa mám cítiť polichotená, zmätená, alebo zaskočená. Líca sa mi rozťahovali do širokého úsmevu. Zacítila som tlak na hrudníku, akoby sa moje srdce rozpínalo od toho, čo mi práve povedal. Ráta so mnou. Budem jeho budúcnosť. Chce, aby som bola. ,,Ja...." ,,Čo ? Priveľa ?"

,,Nie, nie, práveže nie, ja len..." Až teraz som sa odvážila naňho pozrieť. Líca mi úplne horeli, Sean musel vidieť, ako sa červenám. ,,Chcela by si mať deti ?" ,,Ja ? Určite. Samozrejme." Prikývla som rozhodne.

,,Ja len že, ty by si chcel radšej dcéru ?" Zadívala som sa mu do očí. Trochu zneistel.
,,A ty nie ?" Snažil sa to skryť za neistý úsmev. ,,Neviem. Popravde..." Začala som sa obzerať po okolí.

V parku sa hralo niekoľko chlapcov, snažila som sa nájsť nejakého, ktorý by vyhovoval mojim predstavám. ,,Tamten chlapec..." ukázala som na jedného, ktorý mi ako prvý padol do oka, plavý, veselý, behajúci všade naokolo.

,,Tak nejak zas ja vidím...našeho syna." Slovo syn mi na jazyku znelo tak cudzo. Pomaly som zdvihla oči, čakajúc na jeho reakciu. On sa usmieval čoraz viac. ,,A zase je to naopak." Moje dlane si skryl do tých svojich. ,,Ty chceš syna, a ja dcéru."

Usmievala som sa. Jednoducho, som sa usmievala na človeka, ktorý mi prinášal toľko radosti, vďaka ktorému som šťastná, vďaka ktorému sa cítim milovaná.

A tým úsmevom a očami, ktoré sa čoraz viac utápali v jeho dúhovkách, som mu všetky tieto pocity dávala najavo. Mäkkým pohľadom priamo do očí, do jeho nádhernej duše...

Z tranzu ma vyrušilo trúbenie auta. Obaja sme sa strhli a naše oči nasmerovali na trúbiace auto pristavené pri ceste. Daniela mala lakeť frajersky opretý o stiahnuté okienko a netrpezlivo na nás niečo vykrikovala. Vymenili sme si pohľady a ruka v ruke sme sa zdvihli a vybrali k nej na kraj chodníka.

,,No to vám to trvalo sedeli ste tam ako prikovaní." Žmúrila na nás, lebo uvoľnené pramienky vlasov jej švihalo do tváre. ,,Tak prepáč." S ospravedlňujúcim zasmiatím som sa pozrela na Seana.

Rýchlo som zoskenovala tmavomodré polo, v ktorom sedela. Až na pár škrabancov vyzeralo veľmi zachovalo. ,,Dobrý výber." Pochválila som. ,,Díki." ,,A kde je otec ?" Zarazila som sa, keď som ho nevidela na sedadle spolujazdca. Daniela však prevrátila oči a to tak silno, až som sa bála, že jej tak ostanú.

,,Ako s týmto ani nezačínaj, nevieš si predstaviť ako ma vytočil !" Zahnala sa rukou. ,,Prečo ? Čo urobil ?" Ozvali sme sa so Seanom takmer naraz. Ani nestihla odpovedať, vzápätí sa spoza zákruty vyrútilo auto, ktoré by som tu ani za nič nečakala.

Starý, červeno-biely volkswagen karavan, akým hipíci v 60tych rokoch brázdili cesty naprieč Amerikou. Keď otec zabrzdil tesne za Danieliným autíčkom, ja aj Sean sme doslova vybuchli od smiechu.

,,No čo je decká !" Mykol hlavou, slnečné okuliare mu dosadli na nos, medzi zuby si zastrčil špáratko a lakeť si oprel o stiahnuté okienko. ,,Čo vy na to ?" Pôsobilo to celkom komicky, na to, že bol oblečený v tmavomodrej košeli a hnedých kožených topánkach, ako biznisman v starej škatuli.

,,Nesmej sa !" Zahriakla ma Daniela, čo ma rozosmialo ešte viac, a Seana tiež. ,,Ako...prosím ťa..." mávla som rukou smerom k vanu, no dlho mi to nevydržalo, a znova som vybuchla. Už mi dochádzal dych, tak som sa snažila ovievaním si tváre dlaňou trochu ukľudniť.

,,Pri všetkej úcte, ale ako to, že ste mu to dovolili ?" Ozval sa Sean, ktorý pôsobil už trochu kľudnejšie. ,,Nedovolila. Zobral to bez môjho vedomia, ževraj to tam nemohol nechať."

,,A veruže nemohol !" Otec sa vyklonil z okienka a zakričal na ňu. ,,Lynn, Sean," kývol hlavou smerom k nám. ,,Vezmite si čo treba z izby a vráťte sa sem." Pozrel sa smerom na hotel. ,,Ideme pozrieť našu kamarátku Nessie."

What is love ? British islesWhere stories live. Discover now