What is love ? British isles

3.🇮🇪

22:18...

,,Bude v poriadku ?"  ,,Nie." Ten hlas bol suchý a ľadový.

Jeho meravá bledá tvár, zavreté oči...

22:18

,,Dostane sa z toho ?" ,,Čo nevidíte ? Je mŕtvy !" Čas smrti: 22:18...

Strhla som sa a zistila, že som pri vedomí a v realite. Prudko som sa posadila a rozdýchavala to. Srdce mi bilo ako splašené. Bol to len hnusný sen. Nie som v Seattlskej nemocnici.

Som v Dubline, v byte neznámeho muža, ležím na posteli, vedľa mňa Sean spokojne spí, dýcha a srdce mu bije.

Keď naňho pozriem, pomaly otvorí ospalé oči a vidí môj vyplašený výraz.

,,Lynn, čo sa deje ?" Videl, že nie som v pohode. ,,Ale nič, nič." Vydýchla som si a zložila sa naspäť do vankúša. Slnko mi svietilo do očí, keďže som ležala bližšie pri okne.

Napriek odporúčaniam sme sa zložili v Russelovej izbe, mal totižto väčšiu posteľ. Nechcem vedieť koľko ich tu už mal a čo všetko je na tom matraci. Z toho, ako o ňom včera pri večeri Ray rozprával, mi Russel príde ako dosť úchyl.

,,Nejaký zlý sen ?" Podoprel si hlavu a ukazovák mi jemne ťahal od predlaktia až po rameno. Naskakovali mi z toho zimomriavky.

Bez slova som prikývla. Nebolo to prvý krát, čo sa mi to snívalo. Samozrejme toho obrazu, ako leží mimo na zemi som sa snažila už dávno zbaviť, ale niekedy ma to naozaj straší, veď on bol mŕtvy a iba zázrakom žije !

,,Sean mrzí ma to, naozaj ale proste ty nevieš aké to je, keď som ťa videla na chvíľu mŕtveho, a nevedela či to má zmysel alebo či som ťa stratila..."

Môj hlas plynule prechádzal do zúfalého bľabotania. Našťastie som stíchla, keď ma umlčal svojim dlhým bozkom a tým, ako mi jazykom prešiel po perách.

,,Lynn viem že ťa to zrejme bude strašiť ešte dlho, ale nepripúšťaj si to tak." Zdvihol sa na ruky, ocitla som sa pod ním. ,,Ja žijem a som tu s tebou. Jasné ? Počúvaj." Chytil moju ruku a jemne si ju priložil na svoj nahý hrudník.

Cítila som tlkot jeho srdca, ale tie svaly...viete si predstaviť, čo to so mnou asi robilo, keď vedľa mňa spal sexi chalan ktorý ma miluje a navyše iba v trenkách.

,,Cítiš to ? Moje srdce bije. A bije iba vďaka tebe Lynn." Spadol mi kameň zo srdca. Hrôzy zo sna odišli úplne a nahradilo ich mäkké slnečné svetlo dnešného dňa, ktorý začal prebudením sa vedľa neho.

,,Prepáč mi." Zavesila som sa mu okolo krku. On sa posadil, stiahol ma do svojho náručia a tiež ma pevne objal.

,,No, tak sa nestraš. Potom sa vždy zľaknem aj ja." ,,Dobre dobre, už nebudem." Odtiahli sme sa, usmiali, ale aj to iba preto, aby sme si vzápätí znova dali bozk.

,,Dáš si raňajky ?" ,,Hmm, veľmi rada." ,,Dobre, idem po ne." ,,Nie nechaj ma, slnko je už vysoko, mala by som vstať aj ja." ,,Ale no tak kazíš mi to. Chcel som ti doniesť raňajky do postele." Nahodil na mňa trucovitý a ukrutne zlatý výraz.

,,To môžeš zajtra. Sme tu prvý deň a ja sa nechcem vyzerať ako lenivec." Skĺzla som z postele a natiahla si teplákové kraťasy. ,,Ty sa zatiaľ obleč, a ja idem zistiť, čo by mohlo poslúžiť ako potenciálne jedlo."

Keďže som vyzerala ako tak k svetu, vyšla som z izby a cestou dole schodmi som si zauzľovala tričko. Vlasy som nejako neriešila, nechala som si ich rozpustené.

Neštítila som sa vojsť do kuchyne ako keby som tu bola doma, otvoriť chladničku a prezerať si jej obsah. Zrejme tak či tak nikto nebol hore, takže mi to mohlo byť jedno.