What is love ? British isles

21.🇬🇧

Ráno sme rýchlo zbalili tých pár vecí, ktoré sme museli vybaliť a bežali sme na lietadlo. Ledva sme ho stihli. Našťastie nám platnosť presunuli na náhradný let, takže prvá trieda nám ostala.

Lenže keď sme pristáli v Edinburghu a vystupovali sme z lietadla, zistila som, že som neuveriteľne podcenila oblečenie. Cez Edinburghské letisko sa preháňal ostrý, chladný vietor, obloha bola zatiahnutá sivými mrakmi, a ja som sa tam triasla ako osika.

Na celom tele mi vyskočila husia koža, za čo ma naši priamo pred Seanom zjazdili za to, ako slabo som oblečená, hoci Sean na tom s jeho krátkym tričkom nebol o nič lepšie.

,,Na čo ste prosím vás mysleli, keď ste sa ráno obliekali ?" Otec si neodpustil jedovatú poznámku a bundu si pritiahol ešte bližšie k telu.

My sme sa len pozreli jeden na druhého a obom sa nám začali dvíhať kútiky úst. Joooj, keby ten len vedel. Navonok sme však ostali ticho, a s pokorne sklonenými hlavami sme sa ponáhľali do letiskovej haly.

Tam sme čakali pri páse s kuframi, ktoré začali postupne prichádzať a ľudia si ich a námahou brali. Prišiel Danielin, otcov aj jeho taška, rovnako aj Seanov kufor a športová taška, už ostával len môj. No nejako stále nechodil. Čoraz nervóznejšie som sa hmírila na sedadle v tureckom sede a zvedavo naťahovala krk.

Prišiel aj posledný kufor, no nebol môj. Vzala si ho jedna mladá žena a odišla, ostali sme tam sami. Pás vypli a ja som tam ostala sedieť ako retard.

,,To si robia srandu. Kde je môj kufor ?!" Od zlosti som si takmer vytrhala všetky vlasy. Otec vyzeral, že tuho rozmýšľa. Okolo sa motala nejaká letiskom poverená osoba, tak sme sa všetci rozbehli za tým mužom.

,,Prosím vás, mojej dcére neprišiel kufor." Oslovila ho Daniela. Jej dcéra ? Hmm, doesn' t matters now, teraz riešime dôležitejšie veci.

,,Hmm, vaše meno slečna ?" Obrátil sa na mňa. Cez ten škótsky prízvuk mu bolo ledva rozumieť. ,,Ahm....Scarlet Emily Whitmanová." Nech sa snažím ako chcem, neviem si na to meno zvyknúť. ,,Poprosím vás občiansky, pas a letenku." Nie veľmi ochotne som mu to všetko dala.

Všetci na mňa prekvapene pozreli, okrem toho muža, ktorý po chvíli čumenia na moje doklady začal vybavovať nejaký telefonát.

,,Aha...jasné. dovi." Zrušil a znova venoval pozornosť mne. ,,No...je dosť možné, že to v Dubline trochu poplietli kvôli tej búrke, takže váš kufor zrejme skončil na palube iného lietadla, ale nebojte sa !"

Rýchlo dodal keď zbadal, že začínam peniť.
,,Urobíme všetko preto, aby sme vám vašu batožinu vrátili. Naozaj sa vám v mene nášho letiska ospravedlňujem, toto sa tu už dávno nestalo."

Snažil sa to odľahčiť, no potom, čo skončil, mu už nikto z nás nevenoval pozornosť, pretože sme sa začali dohadovať čo a ako.

,,No a čo teraz ?" ,,No, vzhľadom na to, že sme o kufor ľahší," rozumoval otec. ,,mali by sme si nájsť nejaké ubytko, to by asi bolo najrozumnejšie."

,,Ste američania ?" Prekvapene sme sa otočili na toho muža, ktorý očividne ešte neodišiel, ako sme všetci čakali.

,,Ja len že...jeden hotel nájdete asi 20 minút taxíkom odtiaľto, takmer v centre mesta. Je to najbližšie k centru, lepšie vám neodporučím."

Pekne sme sa poďakovali za túto, podľa môjho názoru zbytočnú radu, veď tak či tak by sme si niečo našli, ale aspoň nám to skrátilo čas.

Hotelík to síce nebol veľký, ale vyhovoval. Bol pekný, útulný, moderne zariadený. Slečna na recepcii overila naše doklady a dala nám kľúče od izieb. Našťastie sme mali izbu presne na opačnom konci chodby, ako naši.

***

,,Honey veď nebuď taká podráždená." Snažil sa ma ukľudniť, no strata môjho kufra ma dosť vykývala.

,,Tak sory ale pokiaľ viem stratili mi všetky moje veci sakra !" Vykríkla som z kúpeľne. Boha. Ešte aj to pyžamo, ktoré mi v sprche premoklo som si zabudla dať sušiť, takže som nemala v čom spať. Skvelé, fakt.

,,Ale veeeď...ak ťa to poteší, zajtra zájdeme na nákupy niečo ti kúpiť a keby si veľmi chcela, môžeš použiť aj moju kreditku." Nehovoril to nadšene, no momentálne som mala iné problémy.

Do čoho sa prezlečiem, keď som už osprchovaná. Ako prvá varianta ma napadlo, že prespím v tom, v čom som letela, no mne šikovnej to oblečenie padlo do sprchy, takže aj to bolo premočené.

,,Oh doriti !" Zahrešila som, keď som sa ho pokúšala vyžmýkať. ,,Čo sa zas stalo ?" ,,Katstrofa." Posledný krát som z neho vytlačila zvyšnú vodu a vystrela ho. ,,Nemám v čom spať."

,,Hmmm, a musíš v niečom spať ?" Takmer som cez stenu cítila, ako sa na mňa uškŕňa. Pozrela som sa na svoj sarkastický odraz v zrkadle. ,,Sean ukľudni sa láskavo." Chvíľu som na seba len tak civela, keď zrazu som dostala nápad.

,,Da mi tričko." Pridŕžajúc si uterák omotaný okolo tela som sa vyklonila von z dverí. ,,Čože ?" Zaskočene sa zasmial. ,,Nerečni a daj mi ho." Natiahla som ruku smerom k nemu.

,,A to už prečo ?" ,,Pretože nemienim spať v mokrom tričku. Rýchlo mi sem nejaké tvoje hoď, no tak." Pár krát som zovrela dlaň na znak, nech si švihne. S frflaním sa zohol ku svojmu otvorenému kufru a vytiahol z neho pokrčené červené tričko a nejakým nápisom.

,,No, šup šup !" Hodil mi ho a ja som ho v lete zachytila. Rýchlo som sa skryla naspäť do kúpeľne a obliekla si ho. Vôňa Seanovho tela a dezodorantu okamžite prebila môj černicový sprchový gél.

Priložila som si ho k nosu a zhlboka vdychovala jeho osobnú vôňu. Doriti chalani, prečo musíte zakaždým tak voňať ? Tak špecificky, že to jednoducho nedokážem dostať z hlavy.

,,Nechceš aj tepláky ?" Spýtal sa ma. ,,Nie, netreba." Našťastie som jedny čisté gaťky mala na dne svojho príručného batôžku. Také pekné čierne, čipkované, jój Sean z nich bude slintať. Cestou k nemu do postele som si to tričko zaviazala na uzol.

Vyvaľoval na mňa oči, ako na zjavenie. Zachichúňala som sa a vlasy som prehodila z jednej strany na druhú.

Aby sa tváril ako najväčší frajer, zapol telku a začal na nej prepínať programy. Zavesila som sa mu okolo krku a vyložila som si naňho jednu nohu. Stále nič. Špičkou nosa som mu jemne prechádzala po krku. Šteklilo ho to, cítila som, ako zatína čeľuste, ale stále sledoval obrazovku.

Už som nevedela čo robiť, aby ma neignoroval. Niečo mi napadlo, no než som začala rozmýšľať nad následkami, pery som prisala na jeho pokožku tesne pod krkom. Konečne nejako reagoval.

,,Zbláznila si sa ?!" Nebolo to útočné, skôr to bolo z prekvapenia. Ja som sa len zasmiala a dokončila svoju prácu.

Tak, a je to. Krásny črtajúci sa cucflek zdobil jeho pokožku ako moja trofej. ,,Premýšľala si vôbec nad tým, ako to bude zajtra vidno ?" Zdesene si po tom mieste prešiel prstami.

,,Chceš mi to vrátiť ?" Narovnala som chrbát a vypla hrudník. Chvíľu si ma premeriaval, analyzoval. Zrazu prudko mykol hlavou a vrhol sa na mňa. ,,Dočerta s tým." Prisal sa na môj krk a mňa to tak šteklilo, že som sa začala smiať.

,,Tak, a sme si kvit." Narovnal sa, no ja som ostala ležať na mäkkom vankúši. ,,A môžem už ísť spať ?" Chytila som jeho líca do jednej dlane. ,,Samozrejme." Zamrmlal so smiechom. Na dobrú noc sme si venovali bozk, zhasli svetlá, a keďže v izbe bolo naozaj teplo, bez prikrývky sme zaspali držiac sa za ruky.