I've been always looking for you.

7. kapitola

Hneď po príchode do reštaurácie ma ovalila vôňa jedla. A to v tom dobrom slova zmysle.

Voňalo to tam nádherne a vyzeralo to tam veľmi útulne. Na stenách boli obrazy, v boxoch boli vankúše s brmbolcami všelijakých farieb, na podlahe boli farebné koberce... Jednoducho záplava farieb a španielského nespútaného štýlu.

Daniel ma viedol k jednému boxu v zadnej časti reštaurácie. Nič som nenamietala, len som za ním šla a obzerala sa na všetky strany.

Len čo sme si sadli, pribehla ku nám malá čiernovlasá čašníčka s jedálnymi lístkami a keď si všimla Daniela, široko sa usmiala.

,,Daniel," oslovila ho, ,,Hola, no te he visto aquí por mucho tiempo." (Daniel, dlho som ťa tu už nevidela.)

,, No tuve mucho tiempo," odpovedal jej v španielčine. (Nemal som veľa času.)

,, Como esta Ernest?" spýtal sa jej. (Ako sa má Ernest?)

,,No muy bien," odpovedala a podľa jej pohľadu som vedela odhadnúť, že ju jeho otázka rozosmutnila. (Nie veľmi dobre.)

,,Lo siento," odvetil Daniel. Aj na jeho zmene nálady som badala, že ho rozhovor, ktorí medzi sebou viedli, rozosmutnil. (To je mi ľúto.)

,,No pasa nada," odpovedalo dievča a smutne sa usmialo na Daniela. (Nič sa nestalo.)

Akoby si uvedomili, že tam sedím aj ja, obaja sa na mňa pozreli a dievča sa opäť niečo spýtalo Daniela, no vôbec som ju nepočula.

,,Marcela," kývol na čašníčku, ,,toto je Jasmine."

,,Jasmine," pozrel na mňa ukázal na Marcelu, ,,toto je moja kamarátka Marcela."

Musím povedať, že ma dosť prekvapilo, že Daniel poznal moje meno, prišlo mi, akoby ani nevedel, že som tu s ním.

,,Teší ma," priateľsky som sa usmiala na Marcelu a podala som jej ruku.

Jej prívetivý výraz, ktorý mala na tvári, dokým sa rozprávala s Danielom, sa zmenil na neprístupný a podozrievavý.

S nadvihnutým obočím mi taktiež podala ruku: ,,Aj mňa."

Hneď na to od nás odišla, aby nám dala čas prezrieť si jedálne lístky.

Pred tvár som si dala lístok a začítala som sa do neho. Všetky názvy jedál boli písané po španielsky, no pod nimi bolo napísané aj zloženie po anglicky, takže som sa aspoň nemusela pýtať Daniela na preklad.

Jednak mi to prišlo blbé a jednak som túto situáciu nechcela spraviť ešte viac trápnou. Jeho rozhovor s Marcelou mi vôbec neprekážal. Práve naopak. Počúvať ich rozprávať sa v inom jazyku, aj keď som mu nerozumela, ma fascinovalo. Hlavne som konečne vedela zaradiť Danielov jemný prízvuk, nepochybne mal španielske korene.

Opatrne som vzhliadla od jedálneho lístka a stretla som sa s Danielových prenikavým pohľadom.

On na mňa pozeral?

Všimol si, že sa naňho dívam a zrak odvrátil. S pokrčeným čelom sa zadíval do jedálneho lístka a rukou si podoprel čelo, na ktorom mu svietila modrina zo včerajška.

Musím povedať, že doteraz som jej veľkú pozornosť nevenovala. Okrem toho, skoro ju na Danielovom čele nebolo vidno a aj rozseknutá pera sa mu pekne hojila. Zrejme mal svoje triky, ako sa rýchlo dať do poriadku.

,,Vybrali ste si?" pristúpila ku nám tá istá čašníčka a prelomila ticho.

Daniel sa na mňa pozrel a tak som si povedala, že stavím na klasiku. Španielska kuchyňa je skvelá, no nie je moja najobľúbenejšia. No aj napriek tomu nikdy neodmietnem paellu s kuracím mäsom. Daniel si objednal po španielsky a opäť som ničomu nerozumela. Teraz by som si vybrala radšej španielčinu ako taliančinu, ktorú sa učím už 4 roky.