Zachráň ma✅

Časť 47.

Kate:

Moja otupená myseľ mala hriešne nápady. Čo to tak vyriešiť raz a navždy. Zobrala som mobil a vytočila jeho číslo. Zvonenie bolo takmer nekonečné. Keď som už chcela zložiť, počula som jeho hlas.

„Kate?" vypadlo z neho prekvapene.

Slová mi uviazli v krku a nevedela som, čo povedať.

„Si šťastný?" opýtala som sa.

Teraz vyzerám ako najväčšia chudera. Prečo toto robím?

„Ako to myslíš?" opýtal sa ma, akoby nerozumel.

Ale vedela som, že sa iba vyhýba odpovedi. Je to zlé, ak to vo mne vzbudilo nádej?

„Prepáč, zabudni na to," zložila som.

Po tvári mi stekali horúce slzy. Prečo sa to všetko tak skomplikovalo? Nepatrí do môjho života a predsa sa tam opäť dostal.

James prišiel domov okolo polnoci. Stavím sa, že každý pozná scénu z filmu, keď niekto sedí v tme, daná osoba vojde, snaží sa potichu dostať do postele, ale daný človek zasvieti svetlo a prekvapí ho. Vitajte v mojom filme. Dialo sa to dosť podobne až na to, že ja som vyzerala hrozne. Namiesto očí som mala iba dve čiarky, rozmazanú špirálu všade a teplé červené líca. Sedela som v tme asi hodinu, rozmýšľala a psychicky mi nebolo najlepšie. Chcela som odpovede a to hneď. Keď som započula kľúčik v zámke, upriamila som svoj zrak ku dverám. Milujem tohto muža? Pomaly išiel hore po schodoch, ale ja som rozsvietila svetlo. Tak nadskočil, že sa skoro skotúľal zo schodov. Narazil si prsty a začal skackať. Dosť mi to pokazilo môj dramatický moment.

„Kate?" som rada, že si všetci pamätajú moje meno, ale to prekvapenie v ich hlase ma vždy pobaví.

„Posaď sa," odsekla som.

Neviem, kto mal právo byť nahnevaný. Možno obaja a možno ani jeden.

„Čo tu vyvádzaš? Skoro som dostal infarkt."

„Musíme sa porozprávať. Máš niekoho iného?" povedala som to s takou ľahkosťou, až som tomu sama uverila.

Kukal sa na mňa TySisaMuselaZblázniťŽenská. Neodpovedal. Obaja sme mlčali.

„Prečo by som mal niekoho mať?"

„Už o mňa viac nemáš záujem," povedala som proste.

„A ty vari áno?" ohradil sa.

Nemala som mu čo povedať.

„Neodpovedal si mi."

„Nie, nemám nikoho. Mám terapeuta, ktorý mi pomáha sa vyrovnať s touto situáciou. Chodím tam štyrikrát do týždňa."

Skoro som spadla zo stoličky. Nechápala so to a nevedela vymyslieť žiadnu adekvátnu odpoveď.

„Veľmi ma mrzí, čo sa medzi nami deje. Mal som pocit, že chyba je vo mne a tak som tam začal chodiť," pokračoval.

„Lenže môj terapeut povedal, že ak a nebudeme snažiť obaja, nezmeníme túto situáciu."

Lenže ja som bola príliš unavená dávať do toho úsilie.

„Chápem," povedala som do vzduchu a odišla do izby.

Musela som sa prejsť. Moja hlava chcela explodovať, nechápala som, či je to všetko nejaký zlý sen a ráno sa zobudím šťastná a v poriadku. Bodaj by. Netušila som, kam pôjdem. Mobil mi vibroval v taške, ale ignorovala som ho. Rozmýšľala som nad mojím unáhleným rozhodnutím kúpou tej letenky. Ak mi už nič a nikto nezostane, aspoň si tam vyčistím hlavu a budem v teple. Vošla som do budovy, kde sídli kino a vypýtala si lístok. Neviem, čo to bol za film, ale bol skoro vypredaný.