Zachráň ma✅

Prológ- Max

Max:

Rozsvietil sa mi displej na mobile a oznámil mi, že je pondelok. Neznášam pondelky. Vlastne sa mi všetky dni zlievajú do jedného. Mal by som ísť do školy, ale v tomto stave to nehrozilo. Znechutene som sa poobzeral okolo seba na ten neporiadok, čo tu po včerajšku zostal. Vstal som z postele a stupil som na plechovku od piva. Odkopol som ju do rohu, však to sa poriadi neskôr. Ani polovica zubnej pasty mi neodstránila  tú príšernú chuť z úst. Mal som pod očami trochu kruhy, ale zvykol som si. Bolo mi to úplne jedno. Zmohol som sa na studenú sprchu, ktorá ma trochu prebrala. Hodil som na seba tepláky a obyčajné tričko a zapol si telku. To čo tam dávajú za blbosti? Vymývanie mozgov ,či ako? Hneď som to aj vypol a ovládač šmaril za gauč. Teda, prvotný plán bol hodiť to naň, ale netrafil som sa. Otvoril som chladničku, ktorá zívala prázdnotou a zobral som si akurát minerálku. Jasné, to by som nebol ja, aby som polovicu nevylial na seba. V bruchu mi riadne škvŕkalo a tak som si zobral nejaké drobné, mobil a kľúče a smeroval do obchodu.

„Max, ty si zas tu," odfrkla si predavačka v obchode, ktorý som navštevoval až pričasto.

Vedela, čo som zač. Ťahala ma z problémov, keď to bolo so mnou veľmi zlé, aj keď som sa jej  o to nikdy neprosil.

„Nazdar Pem," zamrmlal som.

„Dve whiskey, balenie piva a niečo na raňajky," vypýtal som si, načo Pem zagúľala očami, ale zmizla vzadu v sklade.

„Tu to je. Mal by si brzdiť."

„Ešte som sa ani nerozbehol."

„O to to pôjde ľahšie. Bude to rovných osemdesiat libier."

„Dík Pem. Maj sa," ani som nepočkal na pozdrav, vyšiel som z obchodu.

Niesol som tri papierové vrecká s nákupom na ceste domov. Zrazu mi začal vyzváňať mobil a ja som ho nemal ako zdvihnúť, lebo som mal plné ruky.

„Kto čo odo mňa teraz chce," zhováral som sa sám so sebou, keď zvonenie neprestávalo.

Nejako som ten prekliaty stroj vylovil z vrecka, ale keď som videl, že na displeji svieti „Mama" nezodvihol som. Nanešťastie sa mi jedna taška vyšmykla z ruky a skončila na zemi.  Jasne, že to padlá tá s whiskey. A k tomu som mal celé mokré tričko a smrdel som ako vylúhovaný v alkohole. Síce to tak bolo, ale iba z vnútra. Kopol som do črepov, aby neboli v strede chodníka a prešiel pár metrov k môjmu domu, ktorý bol trochu menší ako môj starý.

„Čau Max!" zakričal na mňa nejaký týpek, ktorý tu býva tiež.

Akože vedľa mňa v susednom dome. Zaškeril som sa a vošiel dnu. Dom som nemal  ešte celý zariadený, ale vravel som si, že to počká. Posteľ mám, aj telku a chladničku. Stôl sa tu tiež nájde a aj gauč. Čo viac k šťastiu potrebujem. Aj keď je menší, má jednu super vecičku s názvom vírivka. Tam som trávil podstatnú časť  môjho času.

Ak sa pýtate, čo môjmu starému domu chýbalo, odpoveď je nič. Bol príliš dokonalý. Všade v ňom som videl Kate. Ako stojí pri sporáku, leží u mňa v posteli alebo kráča hore po schodoch. Cítil som jej kvetinovú vôňu, aj keď som mal  asi päť osviežovačov vzduchu. Išlo mi z toho hrabnúť. Počul som jej krásny smiech a videl jej  modré oči. Dalo sa to vydržať iba keď som bol poriadne opitý. Dom som slušne predal a kúpil si nový. Je to tu oveľa lepšie, aj keď by sa mi to tu zišlo zariadiť. Verím, že aj na to sa raz odhodlám.

Vytiahol som z tašky malý koláčik a banán. Pem vie, čo mám rád. Je to také ženské vydanie mňa v lepšej verzií. Je odo mňa o päť rokov staršia a beriem ju ako sestru. Keď sa tak zamyslím, je naozaj vtipné, ako sme sa zoznámili. Sedel som pred jej obchodom o jednej v noci a vykrikoval, že potrebujem Kate. Že mi chýba a stále ju ľúbim. Bol som na tom vraj veľmi zle a tak sa ma opýtala, kde bývam. Neviem , ako som zo seba dostal svoju adresu, ale zobudil som sa vo svojej posteli.  Toto všetko viem od Pem, čo mi rozprávala nasledujúce ráno. Nemal som šancu si niečo zapamätať v tom stave. Keby ma tam nenašla, neviem, kde by som skončil.

Do pohára som si nalial whiskey a šmaril do nej tri kocky ľadu. Ešteže som kúpil dve fľašky,  ako by som sa poznal. Vonku bolo poriadne teplo a to bolo iba ráno. Vlastne jedenásť. Ale to stále nie je obed.  S fľašou a pohárikom som sa vybral k spomínanej vírivke. Na kraji mala vedierko s ľadom presne stvorené na ochladenie môjho alkoholu. Ja som sa šmaril v plavkách do vody a užíval si bublinky. Zapol som si hudbu a popíjal. Po piatich pohárikoch som sa cítil lepšie, ale bol som absolútne znudený životom. Asi zájdem dnes na nejakú párty. Zajtra sa ukážem v škole, chcem si obzrieť novú výbavičku v ročníku. Dúfam, že tam budú nejaké pekné babenky, s ktorými sa rád zoznámim.

Vyliezol som z vody, dal si ďalšiu sprchu, vypil ešte niečo z tej fľaše a hútal, kam idem tento večer.

„Parker? Čau, idete dneska na dom k Dylanovi? Hej? Tak sa po mňa zastavte, daj mi vedieť, zdar," viedli sme krátky, ale podstatný rozhovor.

Takže okolo piatej, to mám času. Idem si pospať a pozriem si niečo v telke. Alebo si pustím niečo sám.

Už je pol šiestej a tí bastardi tu stále nie sú. Ak sa tu neukážu do desiatich minút, tak im nakopem prdel. Obliekol som si roztrhané čierne rifle, šedé tričko, bielu mikinu a tenisky. Kolínska na mne nemohla chýbať. Konečne sa ozvalo trúbenie pred mojím domom. Zobral som si prachy, mobil, zamkol dom a nasadol do auta. Miesto vpredu bolo voľné, za čo som hodil na Parkera ďakovný výraz. Asi tak na dve a pol sekundy, ale to je tak akurát.

„Nazdar, mám vám kúpiť na narodky hodinky?" ironicky som sa opýtal a otočil sa dozadu.

„Sorry, museli sme ísť kúpiť ešte chľast, ale už ideme rovno na dom," oznámil mi nejaký chalanko, ktorého som vôbec nepoznal.

Teda, určite mi už vravel svoje meno, ale bol to taký prívesok a tak som iba prikyvoval a vôbec nevnímal, čo melie. Takých tu je veľa. Sú noví, chcú byť v tej najviac cool partii a zapadnúť. Vtierajú sa stáliciam do zadku, aby ich brali za svojich. Vydržia to tak mesiac a potom zistia, že to za to nestojí. Alebo sa zmelie nejaký problém a oni zoberú nohy na plecia a už sa neukážu. A toto je prípad tohto týpka. Dávam mu dva týždne a potom sa po ňom zľahne zem.

Zdravíčko! Tak, máme tu sľúbený pohľad na život Maxa...áno, je to veľmi zlé, ale zapamätajte si tento začiatok, ako žil- je to dosť dôležité. Vieme, že sa teda presťahoval v snahe zabudnúť na Kate. Či mu to ide, posúďte sami. Dajte Maxovi aj trochu rezervu, vieme aký je, akú má minulosť a ako ťažko nesie stratu jeho milovanej...

Veľmi pekne ďakujem, že ste začali tento príbeh čítať a komentovať :) čakala som, že to pôjde ťažšie, ale vidím, že ho máte aj v reading listoch a tešíte sa na ďalšie kapitolky :) Ja mám voľno až do ďalšej stredy, tak som si povedala, že vám dám ďalšiu kapitolku. Čoskoro vám poviem, ako často a kedy budem vydávať, len sa musím ešte sama rozhodnúť.

EŠTE MÁM NA VÁS JEDNU OTÁZKU: robili ste si niekto odbornú spôsobilosť v potravinárstve? Ak áno, napíšte mi koment alebo správu, chcem sa niečo opýtať :) Veľmi mi pomôžete

To je odo mňa všetko, krásny deň prajem, ja idem do postele, lebo sa necítim veľmi dobre, verím, že ma to čím skôr prejde a ak nie, tak aspoň kuknem všetky seriály, ktoré ma lákajú :) Pekný deeeeň