Zachráň ma✅

Časť 19.

Max:

Dni v tomto krásnom meste plynuli veľmi rýchlo. Cítil som sa ako v nebi a užíval som si to plnými desiatimi. Bolo presne deväť hodín, tretí deň v Singapure, keď sme sa rozhodli vyskúšať  miestne bary a poriadne si užiť. Nedostali sme sa veľmi ďaleko a zakotvili sme v bare s názvom Lantern. Peňaženky sme mali plné a chceli sa baviť. Vošli sme dnu, pod nohami mi vŕzgala drevená podlaha a naokolo hrala hudba , s ktorou sa prelínal šum reči. Ľudia sa smiali, boli uvoľnení  a vyzeralo to tak, že sa dnes aj zabavíme. Nejaký chlap nás odviedol na terasu, kde sme si sadli na ratanové kreslá a mali výhľad priamo na náš hotel. Všetko bolo krásne vysvietené, prevládala fialová farba, ktorá sa odrážala od hladiny vody. Vzduch bol teplý, ale nie až tak ako cez deň. Objednali sme si drink, niečo úplne náhodne a užívali si tento život.

„Tak ideme tancovať!" zakričal už opitý Jerry a stiahol náš všetkých troch na parket.

Aby sme si rozumeli, kým som ja išiel na záchod, on si tam nabalil nejakú babenku. Trvalo mi to maximálne desať minút! Protestoval som, ale nakoniec ma tam skutočne dostal. Trochu som sa natriasal do rytmu a keď sa Jerry venoval svojej partnerke, potichu som prekĺzol k baru.

„Vodku. Dvojitú!" zakričal som barmanke, ktorá na mňa zagánila  a potom mi naliala.

Vypil som pár pohárikov, dostával sa trochu do opojenia, ale ešte len tak, aby som mohol rozmýšľať.

Neviem, koľko som na tom bare sedel, ale potom sa zrazu pri mne ozvalo : „Čavinko cukrúšik, čo ty tu takto sám?" vypľul som celý obsah úst na bar a pri tom trochu zasiahol aj barmanku.

Tá ma už chcela zavraždiť, ale za ten slušný tringelt mlčala. Rýchlo som si zobral svoje caky-paky a išiel si sadnúť vonku na terasu, kde sme mali náš stôl. Keď som prechádzal cez parket, snažil som sa vyhnúť Jerrymu, čo sa mi aj podarilo. Nie , že by som sa nebavil, ale bál som sa následkov a následných výčitiek. Hneď, ako mi táto myšlienka preblesla hlavou, prisadlo si ku mne nejaké dievča a na tvári malo úškrn.

„To bol Patrick. On to nemyslí zle, jednoducho si hľadá známosť."

Skvelé a čo ja s tým? Mám mu dať vyrobiť plagáty alebo zavolať do zoznamky?

„Ja som Ashley," natiahla ku mne ruku a ja som ju neisto prijal.

„Max."

Začínal som mať veľmi zlý pocit.

„Takže, Max, čo ty tu takto sám?" provokovala ma.

„Som tu s kamarátom, ale momentálne je zaneprázdnený," kývol som hlavou k parketu , kde sa tancoval vláčik a Jerry bol rušňovodič.

„A ty prečo netancuješ?" vyzvedala.

„To isté sa môžem opýtať ja teba."

Po chvíli, keď som čakal, že odíde, povedala : „Tak si urobme súťaž v pití piva. Vieš, cez pípu."

„A čo bude výhra?" provokoval som.

„Čo len chceš."

No a  tak teraz pijem pivo a cítim sa ako taký sud. Brucho mám nafúknuté, akoby som čakal dvojičky, ale ja neprehrávam. Mali sme vypiť čo najrýchlejšie tri litre, čo zase nie je až tak veľa, ale môj žalúdok protestuje. Sme celkom vyrovnaní, takže imaginárne zatnem zuby a pijem ďalej. Hlava sa mi dosť točí, keďže pijem iba pivo a do tej vodky. Bŕŕŕ.

„Stop!" zakričí chalan v pozícií rozhodcu.

„Ash, si dobrá," objíme ju a ona ma na tvári samoľúby výraz.