Pod holým nebom [DOKONČENÉ]

35.KAPITOLA

Ako ten čas išiel,prešli asi dva týždne. Elisha s Rišom chodili každý deň spolu von a ona je teraz neskutočne moc šťastná.
"Neuveríš čo sa stalo!!!"počula som šťastný krik Elishy. Vošla mi do izby a začala výskať.
"Čo sa stalo?"spýtala som sa ale už som tušila.
"On...ja...boli sme..."nevedela lapiť dych.
"Dýchaj najprv."poradila som jej.
Nadýchla sa zhlboka. "Takže. Boli sme v parku pri jazierku. Povedal mi,že už dlho nebol tak šťastný ako je so mnou. Vraj je zo mňa moc nadšený,myslí na mňa každý deň a že ma...že má ľúbi!!! Chytil mi tvár do dlaní a...a pobozkal ma!!! Vieš ako krásne?! Nikdy v živote ma nikto tak nepobozkal!"
"Čo??? Gratulujem!"objala som ju.
"Nikdy som sa tam necítila pri bozku."hovorila ďalej.
"To preto,že tento bozk bol z lásky. A tam tí chalani čo si s nimi bola...to boli ešte deti,čo nevedia čo chcú. Preto je lepšie mať staršieho chalana,ktorý už vie čo chce."vysvetľovala som jej.
Prikývla. "Ďakujem,vďaka tebe som ho spoznala a vďaka tebe ma miluje."
"Prečo vďaka mne?"
"Pretože...ty si ma donútila sa nad sebou zamyslieť,vtedy som bola úplne iná,sprostá a namyslená,ale ty si mi s tým pomohla,už nie som taká...a keby sa nestalo to všetko čo sa stalo tak...tak by ma asi ani nechcel."
Pohladila som ju po líci. "Ja som len rada že si konečne takáto normálna a sama sebou."

Otec s Cassie sa majú dobre. Chodia vo voľnom čase na výlety,venujú sa aj nám a majú sa naozaj moc radi.
Môj Aron poslúcha a to isté aj Patrikov Frank.
Adam s Danielou sa udobrili. Vraj v tom bolo iné dievča,ktoré si vymýšľalo na môjho brata nejaké veci a preto bola Daniela z toho mimo.
No a ja s Patrikom? Patrik chodí na vysokú,kde sa mu darí,ja sa chystám na maturitu,ale nijako to neovplyvňuje náš vzťah. Sme spolu šťastní a to je hlavné. Chystáme sa aj na spoločnú dovolenku,ale to bude až za pár mesiacov.
Laura a Oliver...majú to pekne zvláštne. Občas sa pohádajú,ale za 5 minút sú v pohode.
"Zlato? Si doma?"ozvalo sa. Patrik. Vybehla som na chodbu,kde stál môj milovaný s veľkou kyticou ruží. Usmiali sme sa na seba. Podal mi kyticu ruží a pobozkal ma.
"To za čo?"spýtala som sa ho.
"Zato,aká si úžasná,milujúca,krásna žena. A si len moja,nikomu ťa nikdy v živote nedám,pretože život bez teba nie je život. Nechcem si ani predstaviť,že by som jedného dňa prišiel o toto šťastie,ktorým si ty. Že by som už nikdy v živote nevidel tento nádherný úsmev,krásne modré oči,nikdy by som sa nedotkol týchto pier a neucitil tvoju vôňu. Už nikdy nechcem byť bez teba. Radšej zomriem ako žiť bez teba. Ľúbim ťa."povedal a vášnivo ma pobozkal. Z očí mi vytieklo niekoľko sĺz šťastia
"Ja som tiež šťastná,že ťa mám,Patrik. Vždy budem za teba bojovať. Tiež ťa ľúbim."povedala som mu teraz ja.
"Si moje šťastie!"šepol a znova ma pobozkal. "Nedovolím aby ti niekto ublížil."
Usmiala som sa. Presne o tomto som vždy snívala a teraz ho tu mám. Keď naozaj človek verí v niečo,tak sa to stane skutočnosťou. Stačí len silno veriť.
-------
Ľudia ľudia! Toto je posledná časť.💕nechcela som to tak rýchlo skončiť,ale v hlave už mám nový príbeh, ktorý si dúfam zamilujete omnoho viac ako tento,pretože mi s ním pomohlo jedno dievča,Klaudika.💙💜zajtra by mala vyjsť teda prvá časť z nového príbehu,ale o Tom vás ešte informujem. Ďakujem,že ste si čítali tento príbeh.💙💜