Pod holým nebom [DOKONČENÉ]

8.KAPITOLA

"Poďme,vstávaj!"vyštekla na mňa Elisha. V pondelky sa nikdy neviem vymotať z postele a Elishu to neskutočne vždy vytáča. "Si hluchá?!"skríkla znova. 
"Veď už idem."zamrmlala som. 
Naštvane vzdychla,schmatla mi paplón a zhodila ho z postele. Chytila mi ruku a ťahala ma dolu z postele. Dopadla som presne na zem,kde mám mäkký koberec.
"Hm,tu je ešte lepšie."šepla som,vzala som si paplón,ktorý ležal vedľa mňa a zakryla sa s ním.
"Ty si už úplne retardovaná?!"kričala na celý dom. "Okamžite si zdvihni tú veľkú prdel a makaj sa chystať!"
"Prosím ťa nekrič."ozval sa Adamov hlas. 
"Pozri na ňu,zas to robí,zas nevie normálne vstať."hovorila mu. Tešilo ma,že ju to štve.
Odrazu sa na mojich bokoch objavili ruky,ktoré ma zdvihli do vzduchu. Bol to Adam,ktorý ma niekam niesol. Hneď som sa ocitla na studenom tvrdom mieste. Otvorila som oči a nado mňou stál Adam a v ruke držal sprchu. Ležala som vo vani.
"Postav sa inak pustím vodu."vyhrážal sa mi. 
Vyvalila som naňho oči a hneď som sa postavila a utekala si umyť tvár,namaľovať sa a obliecť. Dnes som si dala čierne rifle s roztrhanými kolenami,biele tielko,tenisky a čiernu koženku. Vlasy som si nechala rozpustené ako vždy. Keď sme boli s Adamom nachystaný,čakali sme ešte na Elishu,ktorá robila posledné úpravy. Potom zišla dolu ešte sa obula a usmiala sa na nás. 
"Môžme ísť."vyhlásila.
"Som mohla ešte dlhšie spať,vždy sa čaká na teba."povedala som jej.
"Lebo sa o seba nestaráš a ja áno,to preto."
Prekrútila som očami. "Nie...lebo ja som prirodzene pekná,takže veľké úpravy nerobím,ale keďže ty nechceš vyzerať ako opica tak sa musíš premachliť."vyplazila som jej jazyk a Adam sa zasmial. Nasadli sme do auta a išli už do školy. Pred školou ako vždy stáli chalani čakajúci na Adama. 
"Adamko prišiel."skríkol Andrej a privítali sa s ním. Andrej s Patrikom ma chytili každý z jednej strany okolo pliec a dali mi pusu na líce. 
"Šibe vám?"spýtala som sa ich so smiechom. 
Do školy sme aj vošli tak,že ma držali stále okolo pliec. Všetci po nás pozerali. 
"Okej už ju nechajte,poďme do triedy."zavelil Adam a chalani poslúchli.
V triede som zas bola prvá. O chvíľu však prišli moji milovaní Laura a Oliver. Znova spolu o niečom kecali a ja som si oboch prezrela. Laura je o niečo vyššia než ja,má nádherné dlhé ryšavé vlasy,ktoré sa jej presne hodia k zeleným očiam. Pery má plnšie než ja,na ktorý si občas dáva nejaký matný rúž. Na zápästí jej svieti tetovanie s iniciálkami jej rodičov R+N,pretože jej rodičia pre ňu robia všetko možné,pomáhajú jej v každej situácii a ona si to moc váži. Oliver by sa k nej moc hodil,vedľa seba vyzerajú tak nezraniteľne a milo.
"Ahoooj."zvolali na mňa obaja a objali ma. Zložili si veci na miesto a Laura odišla na toaletu. Rýchlo som sa otočila k Oliverovi a on na mňa len prekvapene a nechápavo pozrel.
"Nepáči sa ti náhodou Laura?"spýtala som sa.
Mykol plecom. "Je pekná,prečo?"
"Myslím to tak,či ju nemáš rád viac ako kamarátku."
"Čo? O čo ti ide,Kora?"nechápal.
"Mám pocit,že vy dvaja sa máte až príliš moc radi,že by ste chceli byť spolu."vysvetľovala som.
Zamyslel sa. "No,z mojej strany aj áno,ale neviem ako ona."
Potešila som sa. "Tak ju pozvi na rande,minule mi povedala,že by chcela aby si urobil prvý krok ty."
"Naozaj?"
"Áno,takže to urob,nemáš čo stratiť. Ona sa len bojí,že sa vaše kamarátstvo pokazí." Potom už prišla Laura a my sme sa tvárili,že nič. 
Počas veľkej obedovej prestávky som si zašla do bufetu a Laura s Oliverom ma čakali na terase školy,kde sú stoly a stoličky. 
"Poprosím vás jeden hot-dog."povedala som bufetárke a ona mi ho začala chystať. 
"Ale ahoj."ozvalo sa za mnou. Bol to Andrej. Usmiala som sa naňho a odzdravila. "Čo kupuješ?"
"Hot-dog."
"Inak,ty asi svoju sestričku moc nemusíš,že?"spýtal sa ma pobavene.
Pokrútila som hlavou. "Veď sa chová ako štetka."
"Že som si nevšimol."povedal ironicky.
"Motá sa okolo vás ako...och."
"Nežiarliš?"spýtal sa provokačne. "Neboj sa,podľa mňa si aj tak krajšia od nej. Si prirodzená  a to sa mi páči."žmurkol na mňa. Celá som horela. Potom už mi bufetárka podala hotdog a odišla som. Keď som si spomenula na jeho slová,celá som sa zase rozklepala. Takéto slovíčka so mnou robia takéto veci? Musím sa spamätať.
------
Viem,že dosť o ničom časť,ale nabudúce sa to budem snažiť napraviť.♥