Pod holým nebom [DOKONČENÉ]

21.KAPITOLA

"Tu nemôžme."povedal.
"Ja viem."šepla som. 
Ľahol si teda vedľa mňa a chytil ma za ruku. Ležali sme asi hodinu a kecali spolu. Všetci už spali,tak sme si povedali,že musíme už aj my.

Ráno som sa zobudila v stane úplne sama. Vyšla som teda von zo stanu. Bolo príjemne,svietilo slniečko a voda šušťala. Pri vode som zazrela Adama a Patrika ako spolu o niečom diskutujú. Podišla som k ním bližšie.
"Ahojte."povedala som. Obaja ma odzdravili a Patrik si ma potiahol k sebe a dal mi pusu. 
"Je tu krásne,však?"spýtal sa ma Adam.
"To áno...poďme jesť,som hrozne hladná."rozhodla som.
Patrik sa teda postavil a povedal,že mi niečo spraví,tak ja som zatiaľ sedela s Adamom na stoličke a pozorovali sme jazero.
"Si s ním šťastná?"spýtal sa ma Adam.
Prikývla som. "Som a veľmi."
"Je to dobrý chalan...ale sere ma to,že som ti kedysi hovoril,či nechceš Andreja. Nechcel som aby si bola s Paťom,ani neviem prečo. Možno preto,že mi Paťo o tebe nikdy nič nepovedal,ale Andrej mi stále niečo rozprával a vravel mi,ako by ťa miloval,staral sa o teba a podobné veci. A ja chcem pre teba to najlepšie,veď si moja sestra. Ach...som debil."povedal Adam.
Objala som ho. "Neber si to tak,nikto nevedel čoho je Andrej schopný."
"Mohol som si ale aspoň niečo všimnúť...veď sme boli najlepší kamaráti. Mohlo mi dopnúť,že to nie je moc v pohode a že je na tebe až tak závislý."
"Prestaň Adam,nevyčítaj si to preboha. Patrik ma zachránil,tak buď aspoň jemu za to vďačný."
"Veď som."prikývol.
"Páči sa princezná moja."povedal Patrik a na tanieri mi priniesol slaninu,rajčiny a chlieb. 
Zasmiala som sa. "Ďakujem."odpovedala som. Adam sa usmieval,vyzeral spokojne. 
Keď som dojedla,všetci postupne vstávali a tiež sa najedli.
Okolo pol druhej sme zbalili veci a odišli domov. Paťo sľúbil,že sa večer ešte u nás zastaví. 
Doma nás čakal tatino s Cassie,ktorá nám navarila obed. Hneď sme sa do jedla pustili a potom sme išli do sprchy. Konečne som na sebe necítila ten smrad z ohňa. V župane som si ľahla do postele,vzala knihu a pustila sa do čítania a relaxovania. Aron sa zvalil vedľa mňa na postel a spokojne si oddychoval.
"Kora,neruším?"vošla mi do izby Cassie. 
Sadla som si. "Nerušíš."usmiala som sa.
"Mám takú otázočku..."začala. "Chcem ísť dnes na hrob môjmu synovi,nechceš ísť so mnou?"
"Jasné,rada pôjdem."usmiala som sa. "Kedy? Hneď teraz?"
"V klude si ešte dočítaj a potom príď za mnou,dobre?"
Prikývla som a ona odišla preč. Neviem si predstaviť,že by mi zomrel niekto tak blízky. O hodinku,keď sa mi vysušili vlasy,namaľovala som sa a obliekla,tak sme s Cassie vyrazili na cintorín. Išiel s nami aj otec. Konečne si dal pauzu od roboty. 
Hrob bol upravený,je vidieť,že sa sem chodí o to starať. Zapálili sme mu sviečky,dali tam kvety a pomodlili sa zaňho.
"Toto mu sem dala jeho bývalá frajerka."ukázala Cassie na drobného bieleho anjelika.
"Pekné od nej že takto chodí stále na hrob."zhodnotila som.
"Oni sa milovali. Teraz má nového priateľa,ale stále sem chodí."
Otec si Cassie k sebe privinul a pobozkal ju na líce. Všetci sme potom teda odišli domov,kde nás privítal Aron.
"Ešte sa nevyzúvaj,Kora...ideš so mnou do obchodu."povedal Adam,tak som šla. 
V obchode sme nakúpili nejaké malinovky a čipsy. 
"Čaute."ozvalo sa za nami. Obaja sme sa otočili. Srdce sa mi rozbúšilo a ledva som zalapala po dychu. Adam stlačil päsť a zhlboka sa nadýchol. 
"Čo chceš Andrej?!"spýtal sa ho Adam. "Už ťa pustili?! Neradím ti aby si sa zdržiaval v blízkosti nás dvoch."
"Hrozne ma to mrzí,bráško."prehovoril ľútostne. 
"Nie som tvoj brat! My dvaja sme skončili!!!"
"Naozaj ma to mrzí! Už som sa dal dokopy. Naozaj!"
Adam spravil krok k nemu,ale Andrej cúvol. "Toto môžeš vieš komu hovoriť! Vypadni,lebo po tebe asi zachviľu vyštartujem!"rozkázal. Andrej znova cúvol. 
Pozrel sa ešte na mňa. "Prepáč,Kora."povedal šeptom.
"Vypadni!"zakričal Adam a Andrej rýchlym krokom odišiel preč. Obaja sme si vydýchli,išli radšej zaplatiť a domov. V aute zavládlo ticho. Obaja sme boli mysľou niekde inde. Ako to bude teraz keď je Andrej už vonku? Teraz sa budem báť chodiť niekam sama. Predsa nemôže pri mne byť navždy len Adam a Patrik.
Pred naším domom už stálo auto Patrika. Rýchlo som vbehla dnu a skočila mu do náručia. Povedala som mu čo sa stalo v obchode.
"Čo budeme robiť?"spýtal sa Paťo Adama.
Mykol plecom. "Asi nič...keď sa k nej priblíži tak my dvaja sa oňho postaráme. Budem na Koru dávať obrovský pozor."
"Ale nemôžete ma sledovať celé dni."prehovorila som.
"Pokiaľ to bude nutné,tak áno."povedal Patrik a Adam prikývol.
"Idem von,čaute."vybehla natešená Elisha. Nikoho to nezaujímalo,máme predsa iné starosti. Odrazu mi zazvonil telefón. 
"Prosím?"spýtala som sa. 
"Dcérka,ahoj,ako sa máš? Mám skvelú správu!!! Zajtra prídem na Slovensko!!!"ozval sa mamin hlas. Srdce sa mi rozbúšilo. Moja matka? Ja ju uvidím?!