Pod holým nebom [DOKONČENÉ]

25.KAPITOLA

Dnes išli chalani na ten pohreb Simony. Ja zatiaľ čakám doma. Som z toho celá nesvoja,preto sa snažím myslieť na iné veci a hrám sa s Aronom. 
"Nechceš sa najesť?"spýtala sa ma Cassie. "Urobila som aj koláč."
Usmiala som sa. "To nemôžem odmietnuť." Zjedla som mäso s ryžou a hneď som si dala čokoládový koláč. Hneď ako som dojedla som počula buchnutie dverí. Je doma! Vybehla som smerom ku chodbe,kde sa vyzúval Adam v čiernom obleku. Pozrel na mňa. Mal smutný výraz,ale tak čo čakať od človeka čo prišiel z pohrebu.
"Tak ako?"spýtala som sa.
"Ako môže byť? Smutno jedine...ľudia tam hrozne plakali,mne tiež vyšla slza,Patrikovi tiekli slzy až moc a o Andrejovi ani nehovorím. Andrejová mama plakala tak,že som myslel,že jej rovno pred nami pukne srdce,odpadla jedenkrát,teda skoro dvakrát."povedal a išiel odo mňa preč do izby. Zostala som stáť na chodbe a premýšľala som. Napokon som sa obula a odišla aj s Aronom za Patrikom. Zaklopala som. Otvorili sa dvere,medzi ktorými stál utrápený Patrik. 
"Ahoj."povedala som a snažila sa vystrúhať úsmev na perách.
On len kývol hlavou a ukázal nech idem ďalej. Psy sa hneď privítali a išli sa hrať na záhradu. Ja som si sadla do obývačky a Patrik oproti mne,ale ani na mňa nepozrel.
"Mohli by sme ísť spolu tento týždeň na kúpalisko alebo k jazeru sa kúpať,čo ty nato?"spýtala som sa,lebo som sa snažila zľahčiť atmosféru.
"Ako chceš,môžme."odpovedal.
Zhlboka som sa nadýchla. "Inak,mama sa mi odvtedy neozvala...ale Elisha s ňou chodí každý deň von,aby sa spoznali."
Prikývol.
"Ale premýšľala som,že aspoň raz by som sa s ňou mohla stretnúť a pokecať,čo ty nato?"
"Rob čo uznáš za vhodné."odpovedal.
"Och Patrik."šepla som.
"Načo si tu vlastne? Aby si ma ľutovala?!"vyštekol. Zľakla som sa. "Lenže ja tvoju ľútosť nepotrebujem!"
"Pat..."
"Nič nehovor!"
Nechápala som. Chápem,že je smutný,ale prečo je na mňa taký? "Prečo si taký hnusný? Veď chcem tu byť pre teba,predsa,lebo ťa milujem."
"Ale ty pochop,že som teraz smutný,stratil som ju."
"Aha! A čo si myslíš? Že teraz keď budeš smutný a na mňa odporný tak že to ti ju vráti naspäť?! To sa mýliš,lebo je mŕtva!!!"zakričala som. 
Treskol po stole. Oba psy hneď pribehli k nám a pozerali,čo sa deje. "Nevráti mi ju to! Ja viem!!! Nie som debil! Ale nemám náladu na nejakú drbnutú romantiku!"
"Tak vieš čo?! Ja sa snažím byť tu pre teba...byť ti oporou,ale ty radšej budeš ako debil! Tak keď si ju tak miloval,tak si sa nemal tak ľahko nechať ňou odbiť,ale mal si sa o ňu snažiť a so mnou si si nemal začať,keď ti na mne nezáleží!!!"zakričala som,chytila Arona na ruky a vybehla von. Vonku som sa rozplakala a išla rýchlo domov. 
Zabuchla som si dvere na izbe,pritúlila som si k sebe Arona a plakala. Tak moc. Ublížilo mi to. Chápem,že je zranený,že stratil dievča,ktoré miloval,ale nemusí byť taký hnusný na mňa a úplne na mňa kašľať. To si nezaslúžim.

Ďalší deň som sa rozhodla,že idem k prírodnému jazeru sa kúpať s Laurou,Oliverom a s našou spolužiačkou Vanesou. Vanesa mi spravila,nejaké pekné fotky v plavkách,pretože ona sa venuje foteniu. Pridala som jednu fotku na Instagram,kam mi chodilo kopu lajkov. 
Všetci sme si spolu plávali vo vode,robili blbosti,smiali sa ale aj opaľovali sa.
"Prečo s nami nešiel aj Patrik?"spýtal sa Oliver.
"Tak nemusí s ním chodiť všade nie?"povedala Vanesa.
Usmiala som sa. "Presne."zaklamala som. Nechcela som im hovoriť,že sme pohádaní.
Večer som sa vrátila domov,kde ma čakalo prekvapenie. Boli u nás chalani a mali u nás spať,lebo otec išiel ku Cassie. Pozdravila som ich,ale išla som hneď do sprchy,aby som zo seba umyla špinu z jazera. Obliekla som sa potom do svojho letného pyžama,ktoré tvorili krátke voľné kraťasy,tielko,ale navrch som si dala ešte župan. Zostala som s Aronom v izbe,kde som si čítala knihu. Nešla som dolu,lebo som bola urazená. Okolo jedenástej som zaspala,ani neviem ako.

Ráno som počula,že už sú všetci hore. Chcela som trošku provokovať Patrika,aby videl,o čo prichádza. Dala som si len župan,takže som mala len tielko,ktoré mi dokonalo obtiahlo prsia,kraťase,z ktorých mi vytŕčal zadok. Vlasy som si prečesala a zišla som dolu. Všetci boli v kuchyni,dokonca aj Elisha. Vošla som dnu a všetky oči na mňa. Adam si ma prekvapene celú premeral,pretože tielko som si trošku stiahla nižšie,aby som mala výstrih a kraťasy som si zdvihla aby mi zadok viac vytŕčal. Mišo a Tomáš na mňa pozeral ako na zázrak. V očiach im to iskrilo. Patrik si ma tiež celú premeral,ale vedel o čo mi ide,takže sa len zhlboka nadýchol. Elisha mala pohľad...ani neviem. Ako keby ma obdivovala,no zároveň si hovorila,aká som sviňa. Nad tým som sa pousmiala. Pripravila som si jedlo a sadla si vedľa Tomáša,ktorý mal nutkanie sa mi pozerať na prsia. Jedenkrát dokonca spravil to,že hlavou sa otočil úplne ku mne a na drzáka sa mi tam pozrel. V tom Patrik nahlas odkašľal a Tomáš odvrátil rýchlo zrak.
"Kora,nikdy by som nepovedala,že by som ťa JA pochválila,ale dnes ti to naozaj pristane."povedala Elisha s úsmevom.
"Dík."vlasy som si prehodila dozadu a tričko viac stiahla dolu. Mišovi tiež blúdili oči na moju hruď. Patrik chytal nervy,videla som to. Keď sa ešte Tomáš pozrel,tak Patrik už nevydržal a spýtal sa ma:
"O čo ti ide?"
"A tebe,zlato?"spýtala som sa arogantne s úsmevom na perách.Kde sa to vo mne berie? Vždy som bola dobré dievča a teraz?
Zhlboka sa nadýchol a cítila som ako od nervovo trepe nohou. "Nemôžeš sa obliecť?!"
"Prečo? Veď je leto,mne je teplo."
Sarkasticky sa zasmial. "To isto!"
"A ty si predo mnou mohol behať bez trička keď sme spolu ešte neboli?"
"To je iné. Proste sa obleč..."
"Čo ti vadí?"chcela som to počuť.
Pokrútil hlavou. No on si všimol ako mi tam Mišo pozerá,tak doňho silne drgol a zazrel po ňom,Mišo teda sklonil hlavu.
"Toto?"ukázala som naňho.
"Ale vážne,Paťo,o čo ti ide?"spýtal sa Adam.
"O nič!"
"Žiarliš?"zapojila sa aj Elisha. 
Sklonil zrak. "Keď po nej obaja slintajú...jasné,že mi to vadí."povedal napokon.
Usmiala som sa.
"Pozri,Kornélia..."začal. "To čo bolo predvčerom,mi odpusti,prosím. Nevedel som,čo hovorím. Vážne som sa choval ako debil,mrzí ma to...veď ja ťa milujem."povedal. Bolo vidieť že to myslí vážne. Všetci čakali na moju reakciu. Postavila som sa a rozbehla k jeho miestu,kde sedel. Objala som ho a vybozkávala. 
"Už som spokojnááá."zapišťala som. Rýchlo som si tielko dala vyššie,aby mi prsia neboli vidieť a kraťasy som stiahla nižšie,aby mi zas riť netrčala. Patrik sa usmial a capol ma spokojne po riti. Potom si však dal dolu tričko a podal mi ho. 
"To tričko si daj na seba,stále si príliš nahá."zavelil a ja som poslúchla. 
Zazrela som po Elishe,lebo slintala po Patrikovi,ale po mojom výraze prestala.