Pod holým nebom [DOKONČENÉ]

18.KAPITOLA

V škole sa rozšírilo,že Andrej leží v nemocnici,že sa pobil. Patrik bol z toho celkom dosť mimo,hlavne keď Adam nadával na človeka,ktorý to urobil. Cez tretiu hodinu,keď som šla na toaletu som zazrela o skrinky opretého človeka. Bola hodina,takže sme tam boli spolu sami. Ten človek rýchlo dýchal,vyzeralo to,že plače. Hneď som spoznala kto to je. Patrik. Pristúpila som bližšie k nemu. Dotkla som sa jeho chrbta. Prudko zdvihol hlavu a pozrel sa na mňa s uplakanými očami. Narovnal sa a stále mi hľadel do očí. Mne sa na krajíčky hrnuli tiež slzy. Vždy mi je ľúto keď plače chalan,ale snažila som sa mu byť oporou. 
"Patrik."šepla som a on sa mi v tom vrhol do náručia. Potom sa mi skĺzol dolu na zem,sadol si a oprel o skrinky. Hlavu zaklonil dozadu a nechal slzy tiecť po líci. Sadla som si vedľa neho. Chytila som ho za ruku a on tú moju pevne stisol. Oprel si hlavu o moje plece a zhlboka sa nadýchol.
"Povedz mi,prečo plačeš?"spýtala som sa ho.
"všetko je to moja vina. Mohol zomrieť."začal. "Tvoj brat má chuť zabiť toho čo mu to spravil,ale keby vie pravdu,tak by zabil skôr Andreja."
"Nič nie je tvoja chyba. Ty si sa len bránil...a bránil si mňa,to ti nikdy nezabudnem. Keby nie je teba tak by som ležala v nemocnici ja,alebo by som už možno ležala pod zemou."povedala som. 
Pobozkal ma na rameno. "Je tu ešte niečo...som na chodbe preto,lebo mi volala polícia."
"Čože?!"zľakla som sa.
"Vraj mám prísť dnes na výsluch a keď mám svedka tak má prísť aj on,ale nechcem ťa do toho ťahať."vysvetlil.
"No nie! Ja tam pôjdem,ty predsa za nič nemôžeš!"
"Kornélia,prosím. Ja som ho sotil,kvôli mne mohol zomrieť,takže ja si to vyriešim."
Pozrela som sa na jeho tvár. "Patrik,ale ja ťa nenechám samého,ja som tam bola tiež,takže tam idem s tebou,je mi jedno či budem do toho zapletená aj ja. Raz sa to aj tak každý dozvie...a keď mi to zakážeš,tak teraz hneď pôjdem za Adamom."vyhrážala som sa. 
"Okej...ako chceš,tak pôjdeš so mnou."
"Všetko bude v poriadku,Paťo,uvidíš."prehovorila som. "Ale teraz poďme do triedy."
Prikývol,postavil,pobozkali sme sa a objali a odišli sme do triedy.

Po škole som rýchlo utekala na policajnú stanicu,kde už bol Patrik. Nahlásila som sa tam ako svedok. O chvíľu z tej miestnosti vyšiel Patrik a poslali tam mňa. 
"Takže vy ste Kornélia Miestková?"spýtal sa ma policajt.
"Áno som."odpovedala som.
Vzopol ruky. "Takže...povedzte mi všetko,čo sa stalo medzi Andrejom Ohňom a Patrikom Lorinským."vyzval ma. Povedala som teda celú pravdu a on sa nakonci zhlboka nadýchol. "Dobre,vaše výpovede sa zhodujú. Patrik mi povedal,že vás chcel len chrániť a že by ste tu už asi nebola keby nezakročí. Ten chlapec vás naozaj ľúbi.... a Andrej Oheň sa prebral,takže potrebujeme ešte jeho vyjadrenie a potrebuje nejakého doktora,psychiatra,ktorý na ten výsluch pôjde s nami a on odpozoruje,či je v poriadku,ale pravdepodobne nie je."zhodnotil. "Dobre na dnes je to všetko,keby je niečo nové tak vám voláme,dovidenia."
"Dovidenia."povedala som a odišla odtiaľ von,kde ma čakal nedočkavý Patrik. Keď ma uvidel tak sa rýchlo otočil na mňa a čakal čo poviem. Chytila som ho za ruku a išla s ním k autu,kde som mu všetko povedala.
"To povedali aj mne. Takže musíme len čakať a dúfať,že všetko dobre dopadne."povedal.
Pohladila som ho po líci. "Dopadne všetko dobre,neboj sa."
"Odveziem ťa domov?"spýtal sa ma.
"K tebe chcem ísť."
Prikývol. "Samozrejme,tak poď."nasadli sme do auta a išli k nemu. Doma nikoho nemal. 
"Kde sú tvoji rodičia?"spýtala som sa.
"Pracujú poobede každý deň okrem víkendov."
Zamyslela som sa. "To musí byť pekné mať oboch rodičov."
"Občas je to otrava,ale áno,je to pekné."uznal. "Si hladná?"spýtal sa ma.
"Aj áno."
Spravili sme spoločne toasty a sadli si pred telku. Chvíle s ním sú krásne. Potom ma večer odviezol domov,kde si skoro nikto nevšimol,že som celý deň bola preč.
--------
Aj vy tak milujete Patrika? Ja ho zbožňujem!!! Kde sú taký chalani?! ♥ :D