Chlapec zo zrkadla

5. Kapitola

,,Čo si prajete?" milo som sa spýtala ale to ma už Amber vytlačila z dverí. Boli sme ako dve trafené stredoškoláčky. Čož sme aj boli. ,,Kto ste?" spýtala sa a potom sme sa začali biť kto bude pri dverách. Chalan sa začal smiať. ,,Upokojte sa."

Zacítil som ho. On nebol človek. Otvoril som oči a snažil sa zavolať Sarrie. Musel som ju varovať. Chcel som, aby mu zavreli pred nosom dvere. No ak je tá druhá tiež niečo viac, tak mi v tom môže brániť. No i napriek tomu, som ju začal volať. ,, Sarrie, Sarrie!" Začal som mať divný pocit.

,,Prišil som za vami obomi." uškrnul sa a nejakým záhadným spôsobom sme sa zrazu ocitli zviazané v mojej izbe. Amber zostala naštvaná. Jej lano zrazu zhorelo a ona na neho vrhla blesk. Čo sa to tu deje? Začala sa obrovská vojna medzi neznámym a Amber. Amber ma rýchlo oslobodila a ja som skončila v kúte mojej izby vedľa tajomného zrkadla.

Sledoval som boj. Nechal som, nech sa s ním pohrá, no ak bude prehrávať, tak ich zachránim. Mal som divný pocit. Vyslal som kúzlo ku Sarrie, nech sa upokojí. Nechcel som, aby sa bála. Keď som videl, že ona prehráva, začal som už vysielať kúzla. Nepoužil som svetlú mágiu. Zmocnila sa ma temná mágia. Moje vlasy znova nabrali čiernu farbu. Cítil som tu agóniu.

Chalan prestával. Už, už sa zdalo, že Amber vyhrá, keď sa zrazu objavil za mnou. Chytil ma pod krkom a naklonil sa k nemu. Vyplašene som sledovala Amber a pohľadom ju prosila o pomoc. ,,Použiješ na mňa jediné svoje kúzlo a tvoja priateľka zomrie bolestivou smrťou." zavrčal.

Tak a teraz ma vytočil. Kým ona bojovala, vo mne sa nahromadilo dostatok temnej mágie. Keď chytil Sarrie, hneď to vo mne vybuchlo. Vyslal som ju na neho. Odhodilo ho od Sarrie. Najskôr si myslel, že to bola tá jej priateľka, no použil som svoju moc a objavil sa v zrkadle. Cítil som ich strach, dokonca aj Sarrie sa ma bála. No ona sa báť nemusela, jej by som neublížil. ,,Už nikdy sa k ním nepribližuj!" môj hlas neznel tak milo. Ovládala ma temná mágia. Hlas som mal ako nejaký démon.

,,Vysvetlí mi niekto čo sa to tu deje?!" vystrašene som vykríkla a všetci sa na mňa nechápavo otočili. ,,Čo tu robí on?" povedali obaja naraz smerom k Tairenovi.

Usmial som sa. No nebol to milí úsmev. Práveže naopak. Vo mne sa nahromadilo toľko temnej energie, že by som ho mohol aj zabiť, no zatiaľ som to nechcel. Udržal som svoju chuť, to urobiť. Čakal som, čo bude ďalej. Radšej som ostal ticho.

,,Ja som mág. Tairen je tiež mág. Ja som o trošku mladšia. Poznám ho už storočia. A toto je upír. Toho nepoznám." mala som pocit, že omdliem. Čo sa to tu deje? Prečo som sa sem len presťahovala. Mala som zostať tam. Síce by som to psychicky nezvládla, ale aspoň by som v dome nemala bandu idiotov čo vedia robiť čáry máry!

Že o trošku mladšia. Skôr o dosť. Snažil som sa troška upokojiť. Videl som, že Sarrie je s toho dosť mimo. ,,Tak dosť! " vybuchol som. Moja mágia sa rozprestrela všade na okolo. Tých dvoch, som odhodil a Sarrie tam ostala sama. Stratil som sa v zrkadle. Cítil som sa príšerne. Chcel som, aby bola sama. Vedel som, že to chce aj ona.

Ostala som sama. Sadla som si do kúta a aspoň tam som si mohla byť istá, že za mnou nikto nie je. Neplakala som. Na to som nemala odvahu. Stále som sa obzerala a čakala. Čakala som hodinu, čakala som dve. Až po troch hodinách som prehovorila. ,,Čo sa to práve stalo?"

,,Prepáč, ale on ti chcel ublížiť! Nemohol som to dopustiť!" nebol som pred zrkadlom. Nemohol som sa pred ňou ukázať. Hanbil som sa za to. Vybuchol som a to som nemal. Ukázal som jej svoju najhoršiu stránku. Vedel som, že teraz ma asi z nenávidí.