Chlapec zo zrkadla

Prológ

Bol to znova mizerný deň. V magickej škole to začínalo byť čím ďalej, tým horšie. Jedno dievča, menom Evelyn mi stále nedala pokoj. Myslel som, že už to horšie ani nemôže byť. Pomaly som dostával na ňu nervy. Cítil som, ako vo mne pulzuje mágia. Bol som za to rád, že nie som len obyčajný človek. Nemohol by som si vytvárať všelijaké potvory, hrať sa so živlami, alebo tajne skúmať nové miesta, no toto dievča, sa mi neustále posmievalo a snažilo sa ma zosmiešniť a nahlásiť učiteľom. Vedela o tom, kto som a čo dokážem. Nemohol som za to. Proste som vybuchol. Jej matka, alebo kto to vlastne je, tam bola, keď sa to stalo. Zabil som ju. Všetko som zničil. Nebolo málo od toho, aby som zničil aj ostatných. Avšak niekto ma začaroval. Niekto mi v tom zabránil. Moje telo stŕplo. Nemohol som sa ani pohnúť. Na nádvorí tejto školy bolo zrkadlo. Ona ma v ňom uväznila. Rodičia si ho potom prevzali a tak sa dostalo do nášho domu. Ostal som uväznení v zrkadle. Videl som všetko. Roky ubiehali, no ja som nestarol. Sledoval som, ako sa rodičia presťahovali a mňa tam nechali. Zosmutnel som. Ostal som sám