Chlapec zo zrkadla

1. kapitola

Sarrie Drawn. Prečítala som na poslednej krabici ktorú som si mala zaniesť hore do svojej novej izby, v našom novom dome. Nábytok som tam už mala. Keď som položila poslednú štvrtú krabicu vedľa postele, otvorila som okno pretože v izbe to dosť zapáchalo. ,,Skontroluj či sťahováci doniesli všetok nábytok!" zakričala mama a ja som sa porozhliadla po izbe. Bola nafarbená na modrú farbu, ale podlaha bola čierna a strop tmavo modrý s nákresom vesmíru. Asi mal predchádzajúci majiteľ rad vesmír. A hlavne modrú a čiernu farbu. No poďme už na zariadenie. Mala som tu svoju veľkú skriňu na oblečenie, veľkú manželskú posteľ a dva nočné stolíky. K tomu sme dokúpili pracovný stôl so stoličkou a kôš. Na druhej strane v pravom rohu boli dvere ktoré, ako som zistila, vedú do kúpeľne. Kúpeľňa bola vcelku moderná čierno bielej farby. Veľká vaňa, umývadlo so skrinkami nad ktorým bolo zrkadlo, záchod a sprchový kút. Nádhera. Vyšla som a ešte raz sa porozhliadla po izbe. Všetko bolo na svojom mieste až na jednu vec. Čo tu robí to zrkadlo?

Ubehlo niekoľko desaťročí. Nudil som sa. Nemohol som nič robiť. Sledoval som, ako sa náš dom zmenil. Vystriedalo sa tu toľko majiteľov, porobili toľko vecí, že som myslel, že svoj domov už nespoznám. Každú jednu rodinu, čo sa sem nasťahovala, som strašil. Bavilo ma to. I keď som tu uväznení, môžem využívať svoju mágiu i v skutočnom svete. V zrkadle som si vytvoril svoj vlastný svet. Aspoňže to nie je len odraz mojej izby, ale celkovo sveta. Avšak, v mojom svete nebol nikto, s kým by som sa mohol porozprávať. Trčal som tu sám. Nekomunikoval som už dlhú dobu s nikým. Cítil som sa osamelý. Sadol som si na svoju posteľ, ktorú som si musel vytvoriť, lebo tu nič neostalo. Počúval som všetko okolo seba. Keď sa niekto nový nasťahoval do nášho domu, vedel som to. Aj keď sa sem niekto vlúpal. Bol to môj domov. Mám takú silu, že dokážem všetko vycítiť. Teraz sa to však zmenilo. Doteraz sem chodili len starší ľudia, no teraz... teraz sa sem nasťahovala rodina aj s nejakou dievčinou. Sledoval som, každý jej pohyb. Niečím ma zaujala. Chodila hore dole a nosila krabice. Prečítal som meno na krabici. Sarrie Drawn. Hmm, mladučká a možno aj hlúpučká. Uvidíme. Zrazu zastala a pozrela sa do zrkadla. Nemohla ma vidieť. Dokážem sa objavovať a miznúť v tomto prekliatom zrkadle.

,,Máš všetko v izbe?" spýtala sa mama a vošla. ,,Mám ale... čo tu robí to zrkadlo?" ukázala som na zrkadlo ktoré bolo tak 175 centimetrov dlhé so zlatým rámom. ,,Už som sa na to pýtala. Toto jediné tu totiž bolo. Dozvedela som sa, že toto zrkadlo tu bolo už pred mojim narodením." usmiala sa na mňa. ,,Naozaj musíš ísť do tej práce? Nechcem tu byť sama." zosmutnela som. Otec šiel do svojej novej práce a mama má ísť tiež. Otec ju má večer doviezť. ,,Musím. Tak pá miláčik. Vybaľ si veci, najedz sa a môžeš ísť von." dala mi pusu na líce a odišla. Zostala som sa pozerať na zrkadlo. Pozerala som sa na 17 ročné celkom nízke dievča s chudou postavou, hnedými vlasmi po lopatky a orieškovo hnedými očami. ,,Som úplne obyčajná." povedala som si a po chvíli som si začala vybaľovať. Avšak stále som mala pocit, že ma niekto sleduje. Na tom zrkadle niečo nebolo v poriadku.

Stále som ju pozoroval. Nemohla o mne vedieť. Možnože cítila, že ju niekto sleduje, no nevedela kto. Postavil som sa bližšie k zrkadlu a pozoroval ju. Bola pekná, no v hlave sa mi začal tvoriť plán. Plán, ako by ma mohla odtiaľto dostať. Musel som to vyskúšať, no ešte sa jej neukážem. Nemôžem. Radšej počkám a keď už budem mať pocit, že je pripravená, tak jej odhalím pravdu tohto zrkadla. Väzenia. Och, keby som ja vtedy vedel, ako to skončí... niekedy toho aj ľutujem, no nič s tým nespravím. Nezmením sa. V žilách mi koluje temná mágia, no cítim prítomnosť i dobrej. V mojej rodine sa už po celé generácie dedí mágia. Zvyčajne to je však tá temná. Prestal som uvažovať nad tým a začal ju skúmať. Vyzerala milo, no to bude len prvý dojem.

Za takú hodinku som mala všetko vybalené. Zobrala som si zo skrine bledo modré šaty s mašľou okolo pása a následne si dala dole tepláky a tričko. Pozrela som sa do zrkadla a prešla sa pohľadom. Stála som tam v červenom čipkovanom spodnom prádle. Pozrela som sa na tetovanie na pravom boku. Bolo to tetovanie modrého draka. Mama ma za to skoro prizabila. S kamarátkou sme mali stávku a ja som prehrala. Takže som si musela dať niečo vytetovať. Ešte mám jedno a to na kľúčnej kosti. Mám tam modrú ružu. Milujem modré ruže. Je to môj obľúbený kvet. Musím ale uznať, že som dosť pekná. Nakoniec som si obliekla tie šaty a ešte si prečesala vlasy. Nemaľujem sa. Nemám to rada. ,,Ide sa do ulíc."