Return (PREBIEHA KOREKCIA!)

25. Chapter

Tyler's POV

Viete kedy sme sa do mekáču stihli dotrepať? Samozrejme, že až večer. Lebo Stella chcela vidieť chrám Wat Arun, Jim chcel skočiť na pivo na Khaosan Road a Jess chcela navštíviť nejakú budhistickú svätyňu s Budhom! A ja som celý deň robil so prázdnym žalúdkom taxikára! A teraz stojím v rade pri pokladni. A mám pocit, že ak ma ten somár neobslúži do piatich minút, rozhryziem mu hrdlo. Jess sa ma snaží upokojovať masážou ruky ale to ma robí ešte nervóznejším.

Keď som sa konečne dostal k pokladni aby som si objednal predbehol sa predo mňa nejaký zakrslý somár. Nestihol ani pusu otvoriť a už som ho zdvihol do vzduchu a šmaril za mňa.

„Hej!"

Ja neverím, ten trpaslík vie aj rozprávať! Jess prebrala vedenie a už sa veselo zhovárala s týpkom pri pokladni. Ja som sa medzitým otočil na toho škriatka a smažil som ho pohľadom.

„Máš nejaký problém krtko?"

„No predstav si, že mám. Moja priateľka je hladná a ja jej musím kúpiť jedlo."

Trpaslík sa hrá na záchranára! Keď si ho tak premeriavam, tak nie je až taký maličký ale pôsobí ako hobbit. Síce je vidieť pod obtiahnutým tričkom vypracované telo ale nepôsobí ako nájomný vrah. To už aj Jim v jeho kačičkovom pyžamku vyzerá hrozivejšie.

„Uhni mi z cesty!"

A prišlo to. Vyceril tesáky. Popadol som ho za lem trička a ťahal som ho von z reštaurácie.

„To ťa na základke nikdy neučili, že sa nemáš prezradiť verejnosti?!" tu nastal ten zlom, kedy môj pohár trpezlivosti pretiekol.

Nahnevane som sa mu do pozrel do očí a ukázal svoju upírsku stránku. Červené zreničky, znak alfy. Bežní upíri ich majú žlté, ale alfa krvavo červené. Je to ako sfarbenie peria u vtákov. Odlíšenie vrstiev. Napríklad taká Alexa, ona bola výnimočná. Napol démon a napoly upír. Mala nádherné fialové zreničky, samozrejme, že ich ukázala len tomu kto ju príšerne vytočil. Nikdy sa neuchyľovala k násiliu. Podľa nej to nemalo zmysel.

Zarazene na mňa zostal hľadieť.

„Jasné, mal som si to všimnúť, si Tyler Leonardo de Blake. Videl som tvoj portrét vo Veľkej knihe"

Ako ja tú knihu neznášam. Nielen, že na tých fotkách vyzerám ako dofetovaná veverička, ale aj obsahuje väčšinu informácií, ktoré sú totálna lož.

„A ty si kto, upírik?"

„Sam Mellcino, pane"

*********************************************************************************

Ukázalo sa, že Sam je fajn chlapík. Sadli sme si v mekáči za dva stoly a pokecali sme si. Sam prišiel do Bangkoku so svojou.. no nazval ju priateľkou ale podľa mňa to nie je nič vážne. Hovoril nám aj to, že ho moja milovaná sestrička vykopla z Drexentie, takže teraz svoje šťastie skúša vo svete ľudí.

Sedeli sme tam aj viac ako hodinu a hovorili si „vtipné upírske zážitky", ktoré ani tak vtipné neboli.

Samozrejme som každému predtým povedal, nech mu nehovoria pravý dôvod návštevy Thajska. Išli sme na dovolenku, potrebovali sme sa odreagovať, bodka. Nevychrlím teraz na úplného cudzinca, že hľadáme moju 400 rokov nezvestnú sestru o ktorej sme si donedávna mysleli, že je mŕtva. Keď som ich konečne presvedčil nech ideme k nám na apartmán si trošku vypiť, neboli žiadne námietky. Však kto by odporoval miliardárovi, no nie?

***********************************************************************************

Mali sme už kúsok vypité a samozrejme Ben mi vybil dvere. Neviem ako sa mu to podarilo, ale tie dvere boli kurevsky drahé. Hádal som sa s tým šašom na recepcii, že ja tisíc dolárov za dvere nedám. Navyše teraz moja peňaženka plače už dosť. Lebo kto iní by bol sponzor tohto šialeného dobrodružstva ako miliardár Tyler. Dal som mu päťsto dolárov nech si s nimi pre mňa za mňa aj riť vytrie, ale viac mu za tie dvere nedám.

Po tom ako som skoro zabil recepčného som sa vracal po schodoch do apartmánu. Ako som nahnevaný a zamyslený behal po schodoch do apartmánu nabúral som do jednej slečny. Prečo musím bývať na najvyššom poschodí? Ja som upír a vydržím kadečo ale neviem si predstaviť nejaký pár plnšej postavy ako sa trepe schodmi na 18. poschodie. Obzvlášť ak by nešiel výťah, a samozrejme len ja som musel mať tú smolu. Dnes výťah nešiel.

„Ste v poriadku?" opýtal som sa slečny a pomohol jej zdvihnúť ten asi päť tonový kufor, ktorý bol pomaly väčší ako ona.

„Áno, nerobte si starosti." A tak rýchlo ako som do nej narazil, tak tak rýchlo bola aj preč. Bola mi niečím povedomá. Ale momentálne v mojom stave miernej opilosti som si ju nevedel s nikým spojiť.

*******************************************************************************************

„Sam a ty si vlastne načo išiel do McDonalds?" spýtala sa ho s nádychom zvedavosti Jess.

„Išiel som Vicky po jedlo." Bol chvíľu ticho ako keby mu dopínalo, čo práve povedal.

„Preboha! Victoria! Prepáčte ľudia už musím ísť, úplne som na ňu zabudol, dúfam, že sa ešte niekedy stretneme. Čaute!"

A už ho nebolo.

Ben, ktorý samozrejme nikdy nepije lebo je to hipík a verí, že všetko na svete škodí a máme si svoju planét chrániť a bla bla bla, mi ukázal notebook, ktorý sme našli v byte v Londýne, ktorý mal údajne patriť Alexe. Na obrazovke bola fotka mladej slečny. Modré oči, hnedo-ryšavé vlasy, nič extra. Bola to tá čajka do ktorej som nabúral v Londýne a... do ktorej som nabúral teraz na schodoch.

„Takto vyzerá Alexa teraz, neviem ako je to možné, ale je to tak." Povedal Ben tým chytráckym prízvukom.

A ja som hneď vedel, čo spravím ako prvé. Už nikdy nebudem piť, lebo nespoznávam ani vlastnú sestru, keď do nej vrazím.