Return (PREBIEHA KOREKCIA!)

21. Chapter

Alex's POV

Zobudila som sa na príjemné hladkanie na mojej tvári. Pomaly som otvorila jedno oko a zistila som, že to nie je nikto iný ako Sam. Otvorila som aj druhé oko a jemne som sa k nemu nahla. On sa chopil šance a pobozkal ma.

„Čo keby sme dnes šli na pláž? Hm?" povedal tak sladkým hlasom, že som skoro dostala cukrovku. Jeho nápad sa mi páči...

„Môžeme" zapriadla som mu do ucha.

Prevalila som sa ešte na bok a vdychovala krásnu vôňu prikrývok. Premýšľam, čo som tento týždeň všetko spackala. Takže po prvé poslala som Stelle a Bennymu darčekový kôš! A ešte s lístočkom! Potom po druhé som skoro zabila nevinného upíra, lebo som si myslela, že pracuje pre môjho psychicky narušeného strýka. Navyše teraz leží vedľa mňa v posteli. Nie ten strýko ale Sam, chápete...

Posadila som sa a ladne zoskočila z postele. Sam sa na mňa celú dobu pozeral tým svojím pohľadom dravca. Zasmiala som sa a vzala uterák a spodnú bielizeň do ruky.

„Kam ideš?"

„Do sprchy" odvetila som.

„Môžem sa pridať?" pozrela som na neho tým pohľadom, čo hovorí „prepáč nemám náladu tak si daj pohov".

„Iba sa osprchovať, o nič sa nepokúsim" povedal s úsmevom a ja som s rovnako širokým úsmevom prikývla.

******************************************************************************

Po veľmi divnej ale zároveň veľmi príjemnej spoločnej sprche som si obliekla prvé plavky, na ktoré som narazila.

Obyčajné čierne bikiny spojené gumovými čiernymi šnúrkami. Na ne som si obliekla biele plážové šaty nad kolená.

So Samom sme chytili prvý taxík od hotela a povedali sme jednohlasne, že nech nás odvezie na Koh Samet  pláž.

Vodič nám oznámil, že to bude trvať dve a pol hodiny. Pohodlne som sa usadila na sedadle a chytila Samovi ruku. Stisk mi opätoval.

Čo keby som sa ho spýtala na terajšiu situáciu v Drexentii? Možno mi povie, čo sa tam deje..

Nechala som zatiaľ svoje myšlienky tak a pozerala som sa na výhľad z okna. Dlhú širokú asfaltovú cestu pokrývalo veľa áut.

Nenápadne som sa otočila na Sama a začala si ho obzerať z profilu. On akoby zachytil môj pohľad. Pozrel sa na mňa a nádherne sa usmial. Úsmev som mu s nadšením opätovala.

Medzi nami prednými sedadlami, kde sedel vodič bolo plexisklo. Aj tak by s jeho lámavou angličtinou nerozumel ani pol slova.

Pozrela som sa Samovi do očí a zachytila mu v nich nepovedané otázky.

„Pýtaj sa" vyzvala som ho. Hodil na mňa nechápavý pohľad.

„Roky praxe, dokážem z tvojho postoja, mimiky tváre alebo z tvojich očí vyčítať, keď sa niečo potrebuješ spýtať" povedala som mu v skratke.

„Ako to, že nevyzeráš ako vo Veľkej knihe?" len nech mi nehovorí, že je tam moja fotka. Veľká kniha zaznamenáva dejiny a my, naša rodina tam bohužiaľ sme. Skoro celé je to o nás. Však jasné, prečo nie. Určite každého zaujíma životopis o našej rodine, našich životoch.

„Mutatio personality" odvetila som stroho. Teraz sa mi o tom nechce rozprávať... zmenilo mi to život. Mňa celú.

„O takej kliatbe som ešte nepočul" ani nemohol.

„Ani si nemohol. Pred viac než dvesto rokmi som ju vymyslela spolu s jedným mágom. Ale bohužiaľ, je to krvavá kliatba"

Vidím, že sa moc nechytá. To ich v škole neučili druhy kliatob?

„Krvavá kliatba? Také sme na čaromágii nebrali" no nič. Alex hor sa do vysvetľovania!

„Kliatba, ktorú je veľmi ťažké zvrátiť. Pokiaľ ide o tú moju, neviem či sa bude dať vôbec zvrátiť. Neskúšala som to. Je dosť pravdepodobné, že ma to zabije" nadýchla som sa a prehltla nervozitu a pokračovala som „pri krvavých kliatbách sa ako je už v názve použije krv. Veľké množstvo krvi. Obyčajný smrteľník by to neprežil. A môže ju zvrátiť len ten, kto ju na teba zoslal"

Povedala som a konečne si vydýchla z toľkého rozprávania.

Chvíľu to vstrebával a potom sa zamyslel. Zmraštil obočie a pozrel sa na mňa.

„Kto ťa preklial, keď si vymyslela tú kliatbu?"

„Ja" povedala som. Hanbila som sa vtedy za seba a už som so sebou nedokázala žiť. To monštrum akým som bola, akým som, mi dávalo občas zabrať.

Prepáčte, že som nebola aktívna a nebudem písať výhovorky.. Do písania sa mi nechcelo už len z dôvodu, že to nikto nečítal, no teraz keď som sa vrátila.. Skoro som sa rozplakala.. Ďakujem každému z Vás za prečítanie a votes. Veľmi si to vážim a budem rada ak sa Vám budú ďalšie časti páčiť.

Vaša Ross.