Return (PREBIEHA KOREKCIA!)

24. Chapter

Alex's POV

Na pláži bola nuda. Jediné čo stálo za to bolo to more. Ale inak sa mi fakt nechcelo celý deň počúvať nemeckých turistov ako básnia o krajine ako o raji na zemi - úprimne sa mi Thajsko páčilo, odhliadnúc od nedostatku miesta pre komunálny odpad to tu bolo fakt nádherné - ale keby videli moju Drexentiu...

Nad tým som sa pozastavila a uštedrila si poriadku facku. Nie je to tvoja Drexentia.. hovoril mi taký otravný hlas v mojej hlave, ktorý sa ako vždy objavil keď som to najmenej potrebovala.

Okrem nemeckých cestovateľov tu bolo veľa plačúcich bábätiek - tým VEĽA myslím fakt veľa, unudené mamičky, ktoré si potajme doprajú niečo alkoholické alebo chlapov, ktorí komentovali tie ženy dosť nahlas, že to podľa mňa počuli aj staré babky v Texase. Ah, môj milovaný Texas. Mala som tam krásny malý útulný bytík v podnájme, bohužiaľ ako je u mňa zvykom len na 2 mesiace.

Sam zaspal, a dosť hlasno chrápal. Keď sa pýtate prečo je možné, že upíri, také nádherné ladné bytosti vedia aj chrápať tak Sam je žijúcim dôkazom. Aj keď v skutočnosti nežije. Ah ten prekliaty kruh paradoxu. Aj to je vlastne paradox, že kruh paradoxu môže byť paradox. No a zas som išla od témy.. kde sme to boli? Ah, chlapi.

*************************************************************************************

Do hotela sme sa dostali až podvečer pri západe slnka. Sam utekal ihneď do sprchy.

„Nepridáš sa?" nezabudol na chutnučký úsmev.

„Daj mi chvíľku kým pripravím veci" strohá odpoveď.

Medzitým ako som si vyberala spodnú bielizeň mi zazvonil telefón. Mám jeden svoj - musím držať krok s dobou no nie? Nemohol mi volať nikto iní ako Magnus, logicky keď tam mám len jeho číslo.

„Buď potešená mojím telefonátom princezná!" ah chýbal mi ten brooklynský prízvuk.

„Máš ten nový pas?"

„Ty vieš, že ťa nikdy nesklamem Alex."

„Pošli mi to po holubovi alebo akokoľvek chceš len sem hlavne nelez, nemám výhovorku pre Sama, že prečo je v mojej hotelovej izbe najvyšší mág Brooklynu s novým pasom."

„Ejhaaaa, minule si mi žiadneho Sama nespomínala, odkedy vlastne niekomu dovolíš aby s tebou cestoval? Okrem mňa samozrejme."

„Je to len na určitý čas, inak tipujem že to ty si vykvákal Tylerovi moju terajšiu totožnosť" Nikto iní to byť nemohol, len Magnus mi dodával iné totožnosti.

„Noooo vieš... chcel som ich kúsok podpichnúť. Však Tyler je taká gorila a fakt sa bojím, že by mi niečo spravil."

Tresla som si dlaňou po čele. Najvyšší mág Brooklynu sa bojí môjho brata? Tylera? Veď on je mäkkší jak môj vankúš.

Nehnevám sa na Magnusa, som celkom rada, že to urobil. Aspoň som si za tie 4 storočia užila nejakú tú srandu. Ak nepočítam týždňové orgie v najväčšom kasíne v Las Vegas. Fakt ste si nemysleli že sa nezastavím aj vo Vegas? Bolo to síce dávno, ale doteraz ma niekedy napne z toľkého požitia alkoholu.

„Magnus hlavne mu nepovedz, že spolupracujeme. To by som ti hlavu odtrhla a bolo by mi jedno, že máš nagélované vlasy."

„Pas ti pošlem po týpkovi z recepcie, musím ísť, chcem ešte stihnúť bylinkára, dnes mám viac kšeftov ako kedykoľvek predtým, je to vyčerpávajúce. Papa Lexa aaaa ešte jedna dôležitá vec, moji vtáčikovia štebetajú že Deucalion je v meste."

„Papa"

A potom mi to došlo... Sam, tetovanie a môj strýko. Nech mi nikto nevraví, že tam nie je tá súvislosť.

***************************************************************************************

Šum dopadajúcej vody prestal práve vtedy keď som sa chystala za Samom do sprchy, očividne na mňa ten somár nepočkal. Aj tak som ho chcela ešte spovedať ohľadom strýka. Ale pravdepodobne len odídem, a nechám za sebou všetko tak ako pred 400 rokmi...

Sam sa ponúkol, že nám zájde do mekáču po nejakú tú večeru. Samozrejme som súhlasila, milujem mekáč. Keď odišiel tak mi to nedalo a musela som mu máličko prehľadať veci. Prelustrovala som mu celý kufor aj skrinky a zásuvky v izbe. Nič. Aké prekvapivé.

Začalo mi byť od nervov horúco, zapla som klimatizáciu. Našťastie ju tento hotel má v každej izbe. Aspoň neumriem od tepla. Počula som taký jemný buchot vo vetracej šachte odkadiaľ prúdi vzduch do izby. Bolo mi jasné, že sa tam musím pozrieť. Opatrne som odkryla poklop a položila ho na posteľ. Zašmátrala som v nej rukou a našla som tam malý predplatený telefón. Trošku som sa v ňom pohrabala a bolo tam len jedno číslo. Telefonoval mu dosť často. Skoro každý deň. Pozrela som si SMS správy. Boli v nich moje fotky ako spím a rôzne frázy ako „vôbec o tebe nerozpráva" alebo „nevidím, že by sa akokoľvek spojila so svojou rodinou". Až ma zamrazilo, ako niektoré správy idú dopodrobna.

Ale vedela som jedno, musím vypadnúť. A to HNEĎ.