Return (PREBIEHA KOREKCIA!)

9. Chapter

Alex's POV

Odomykala som dvere a rýchlo vstúpila dovnútra. Zabuchla som za sebou dvere a skĺzla po nich dole. Nekontrolovateľne mi začali tiecť slzy po lícach. Už zas to na mňa doľahlo. Nemala som byť dnes taká empatívna. Nemala som dnes ísť do toho baru, nemala som sa vyspať s Harrym, nemala som byť taká milá na Nialla. Ach hlúpa Alex!

Začala som si baliť svoje veci. Pri hádzaní šiat do kufra som zhodila malú drevenú krabičku z poličky. Presne som vedela čo v nej je. Fotky. Rodinné fotky, fotky našej partie, no predovšetkým mňa s Danielom. Pomaly som ju otvorila a vybrala prvú fotku. Bola som na nej s rodičmi. Mala som vtedy čerstvých 200 rokov. Richard trčal vzadu. Ten jeho vážny pohľad sa nedal prehliadnuť. Musela som sa nad tým zasmiať. Osamelá slza mi stiekla po líci.

Na druhej sme boli my. Naša partia. Sedeli sme v tráve pred palácom. Smiali sme sa a popíjali ukradnuté víno z kuchyne. Fotil nás Stefanov a Damonov otec Bob. Prvú slzu nasledovali ďalšie a ďalšie. Fotku som uložila naspäť a pozrela sa na tretiu.

Boli sme na nej všetci, rodina. Ja, Tyler, Samantha, mama a otec. Richard už bol dávno preč. Spustila som hysterický plač. Fotku som odložila a zavrela krabičku. Hodila som ju do kufra a na ňu zvyšok oblečenia. Ľahla som si do postele a snažila sa zaspať.

Zaspala som až okolo štvrtej ráno.

Keď som sa zobudila, pozrela som sa na hodinky. Šesť hodín ráno. Spala som iba 2 hodiny, no cítim sa skvelo. Vstala som, osprchovala a obliekla. Zhrabla kľúče a vybrala sa na raňajky. Nohy ma viedli do môjho obľúbeného bistra. Sadla som si na stoličku v zadnom rohu pri okne a čakala na obsluhu.

O pár minút ku mne pribehla čašníčka. „Objednáte si?" spýtala sa unaveným hlasom. „Veľké čierne presso a palacinky s džemom" povedala som. O chvíľu mi to pristálo na stole. Pustila som sa do jedla a vypila kávu. Zaplatila som a odišla. Posledná prechádzka po Londýne. Bude mi to tu chýbať. Predsa len, je to krásne mesto. Zajtra o desiatej ráno mi to letí. Vôbec sa neteším na 14 hodín letu. Našťastie letím prvou triedou. Peňazí mám dosť.

Minulé leto som vykradla najväčšiu banku v New Yorku. Čudujem sa, že ešte po mňa neprišli federálovia. Nie som na seba hrdá za ten čin, ale peniaze som potrebovala.

Kráčala som okolo najdrahšieho hotela v Londýne a nesústredila sa na to, kam sa pozerám.. Zrazu som sa ocitla na zemi. Pocítila som ruku na svojom predlaktí. Pozrela som sa na toho idiota, čo ma zrazil na zem. T-to ni-nie je p-pravda. Tyler. Braček môj. „Prepáčte, moja vina, ponáhľal som sa, si v poriadku?" „Jasné ty sa vždy ponáhľaš.." zamumlala som, no asi nie dosť potichu. „Čo?" spýtal sa nechápavo. „N-nič, som v p-poriadku, nič sa nestalo" povedala som nervózne. Keď ma teraz spozná bude všetko v háji. Celé tie roky skrývania.

Ešte chvíľu sa na mňa divne pozeral a nakoniec s tichým pozdravom odišiel. Kurva pomyslela som si. Keď je tu Tyler, ostatní nebudú ďaleko. Dúfam, že na nikoho už nenarazím. Musím sa rýchlo dostať domov než sa stane niečo horšie.

Zavolala som si taxík a na moje šťastie, šoférom bol David. Niekto tam hore ma nemá rád. Ale teraz to myslím seriózne.

„Kam to bude?" spýtal sa veselo a nadržane. Usmiala som sa a nadiktovala moju adresu. „Stalo sa niečo?" spýtal sa starostlivo. „Stretla som svojho brata, ktorého som dlho nevidela" povedala som a prekvapivo sa mi uľavilo. Asi som to len potrebovala dostať zo seba von. „Tak prečo si smutná? Mala by si byť rada, že si ho konečne videla" povedal s úsmevom. „Nespoznal ma" povedala som potichu. Síce ma nemal ako spoznať, ale to už je o inom.. „A kto je tvoj brat? Ak sa môžem spýtať.." povedal ustarostene. „Tyler Leonardo de Blake" povedala som s úsmevom. S úprimným úsmevom. Môj mladší milovaný braček. „W-wow ten boháč?" spýtal sa s neskrývaným záujmom. Zasmiala som sa nad tým. „Áno" jednoducho som odpovedala. Zvyšok cesty prebehol v tichosti. „Ďakujem" povedala som mu a vtisla pusu na líce. „Ja ďakujem" povedal roztomilo.

Dobalila som si posledné veci do kufra a položila ho pred dvere. Objednala som si syrovú pizzu a pustila televízor. Nechápem ako niekto pred telkou môže presedieť celý deň, ja pred ňou nevydržím ani dve hodiny.

Zjedla som pizzu a pozerala nejaký nudný seriál. Z vonku som počula zvuk hromu a kvapkajúceho dažďa. Vypla som telku a posadila sa do kresla pred oknom. So šálkou horúceho čaju v rukách som sledovala kvapky dažďa a blesky. Všimla som si knižnicu a pristúpila k nej. Vybrala som si z poličky knihu Kam zmizla Aljaška a sadla si späť do kresla. Do večera som si čítala knihu a na večeru zjedla zvyšok pizze.

Okolo deviatej som sa osprchovala a ľahla do postele. A nechala som sa unášať spánkom.