Return (PREBIEHA KOREKCIA!)

5. Chapter

Damon's  POV

„Jessica? Toto je už druhá správa. Ozvi sa mi prosím. Ide o Alex" aaach niekedy ma vážne štve. Asi má veľa roboty v bare.

Mal by som zavolať Tylerovi.. To počká! Takže už som volal Stefanovi, ktorý príde spolu s Jimom, Jessica nedvíha, na Bena číslo nemám, čiže tým pádom ani na Stellu, na Tylera nemám náladu a moje neschopné zdroje mi ešte nedali žiadne informácie o Victorii. Keď niečo chcem musím si to urobiť sám.

Zobral som svoj notebook a naklikal na Google Blake Industries a hneď mi to vyhľadalo milión nepotrebných stránok. Klikol som hneď na prvú a ukázalo sa, že som klikol správne. Boli tam rôzne druhy vína za ceny, ktoré si mohol Tyler odpustiť....Ktorý imbecil by dával za fľašu vína 200 dolárov?! Odpoveď je jednoduchá...kokoti.

A mám to! Síce je to len číslo do jeho firmy, presnejšie na recepciu k jeho sekretárke ale možno budem mať šťastie.

No ták dvihni to... „Haló? Tu Blake Industries prajete si?" Áno! Ďakujem! „Chcem hovoriť s vaším šéfom" „ Je mi to ľúto pane ale má konzultáciu so sponzormi" Kurva. Ale ja sa len tak odbiť nenechám. „ Je mi to jedno len choďte za ním a povedzte mu, nech svoju lenivú prdel dovalí k telefónu inak posledné čo bude počuť bude Damon Salvatore. Jedná sa totiž o jeho sestričku" keď toto nezaberie tak tú kravu zabijem. „Počkajte chvíľku pane...."

„Damon! Našiel si Alex?!" Jeho chrapľák je stále rovnaký. Ach môj starý dobrý Tyler. „Myslím že áno.. Jimmy a Stefan sú už na ceste ale Jessice sa neviem dovolať a na Benna a Stellu číslo nemám. Ach tí upíri sú taký nespoľahliví..." „Povedz mi kam mám prísť a ja už sa s nimi nejako spojím! Na túto chvíľu som čakal skoro 400 rokov.." Len sa moc neunáhlime kamarát.. Stále nemám istotu, že je to ona, ale o tom potom. „Londýn, zajtra. Tyler budeme potrebovať tvoje kontakty. Musíme ju nájsť"

„Nájdeme ju. Tým som si istý" aj ja kamarát, aj ja.

A zložil som. Išiel som sa prejsť večernými ulicami Londýna. Prechádzal som sa popri budove Parlamentu. Za tých 60 rokov, čo som tu nebol sa tu toho veľa zmenilo. Ale stále má to mesto nejaké to čaro. Začínal som byť hladný.. Toto nie je dobré. Od môjho posledného kŕmenia ubehol týždeň. Pár sáčkov s krvou mám, ale na hoteli. Od hotela to sú dobré 3 kilometre. Predo mnou kráča žena. Asi 25 rokov a krásny zadok. Vražedná kombinácia. Chcel by som sa vedieť ovládať ako Tyler. Ale nad tým budem dumať neskôr. Teraz sa ide jesť.

Pomaly som sa k nej zakrádal. Potichu, aby ma nepočula. Už som bol tam blízko.. Cítil som ako sa mi začali prebúdzať tesáky. Už iba krôčik....

Keď vtom ma niekto chytil pod krkom a pritlačil o najbližšiu stenu. Zabijem toho, kto mi zabránil uspokojiť moje chúťky.

„Ale, ale, ale, myslel som si, že som ťa naučil lepšie ovládať hlad"

„Do piče Tyler!"

„Z mäsa a kostí, Damon. Poď ideme ti dať niečo pod zub."