Return (PREBIEHA KOREKCIA!)

6. Chapter

Alex's  POV

Zo svojej provizórnej skrine som si vybrala čierne mini šaty, ktoré krásne obkresľovali moje krivky. So šminkami som sa nesrala. Nechápe tomuto ľudskému rituálu. Načo stráviť 2 hodiny v kúpeľni, keď aj tak vyzeráte horšie ako klaun v cirkuse?!

Obula som si obyčajné balerínky. Netreba mi ešte vyvrtnúť členok. Zamkla som za sebou dvere a zbehla dole po schodoch. Vonku som sa ešte túlala ulicami a nakoniec si zavolala taxík. Sadla som si na miesto spolujazdca. Taxikárovi som nadiktovala adresu nechala sa viesť nočnými ulicami Londýna. Sledovala som taxikárov lačný pohľad. V duchu som sa nad tým pousmiala.

Zastali sme na červenej. „Som David a ty?" povedal potichu taxikár. Vlastne David. „Victoria" povedala som nadržane. Neviem či to do baru vydržím.. Keď som si ho lepšie obzrela, kusla som si do pery. Vypracovaná hruď, prenikavé zelené oči a dlhšie kučeravé vlasy. Odhadovala by som tak 25 rokov.. To možno pôjde.. pomyslela som si. Ideme okolo tmavej uličky.. toto je moja šanca.

„Zastav tam prosím" ukázala som na uličku. Keď zastavil, sadla som si na neho obkročmo. Ten jeho vydesený pohľad stál za všetky drobné. Začala som ho pomaly bozkávať. O chvíľu boli naše bozky plné vášne. Zacítila som jeho erekciu, tak som sa trošku pohla. Vzdychol mi do úst. Začal mi bozkávať krk a ja som vzdychala ako dlho už nie. Pomalým pohybom mi vyzliekol šaty a aby som nezaostávala, prevliekla som mu cez hlavu tričko. Rukami som začala prechádzať po jeho hrudi a on zaklonil hlavu dozadu. Zvliekla som mu nohavice a on mne podprsenku. Začal mi sať a hrýzť bradavky. Jedným rýchlym ťahom mi roztrhol nohavičky a dal si dole boxerky. Pomaly som si na neho sadla a začala som prirážať. Najprv pomaly ale potom to zobral pod kontrolu on. Chytil ma za boky a tvrdo prirazil. Zvrieskla som od náhlej bolesti. Po chvíľke som si zvykla a on prirážal čoraz rýchlejšie. Obaja sme sa spolu urobili a ešte chvíľu sme sa maznali.

„Už budem musieť ísť" šepla som mu do pier. Prikývol a začali sme sa obliekať. Sadla som si na sedadlo vedľa neho a vyrazili sme. O pár minút sme stáli pred žiarivým nápisom Cargo. Vybrala som peňaženku, no vtom ma David zastavil. „Nemusíš platiť" povedal s pevným hlasom. Ja som sa nad tým len uchechtla a nahla sa k jeho perám, ktoré som obdarila dlhým vášnivým bozkom. Strčila som mu do nohavíc 100 dolárov. Pre mňa peniaze aj tak nemajú význam. Predtým ako som vystúpila som ešte zakričala „Ďakujem!". David sa zlatunko usmial. Dúfam, že ho ešte niekedy stretnem. Tu je presne dôkaz, že existujú výnimky medzi ľuďmi. Čítam ich. Ich pocity, myšlienky, dôvody, túžby. Prirodzená vlastnosť o ktorú som pri kliatbe neprišla.

No, ale radosť ma prešla keď som videla kilometrový rad pred barom. A kurva. Pomyslela som si.

Toto bude ešte dlhý večer.