Return (PREBIEHA KOREKCIA!)

12. Chapter

Tyler's POV

Ten skurvysyn Magnus mi to nechcel povedať. Musel som trošku pritvrdiť... Peniaze vládnu svetu. Síce mi ten prašivec odhryzol z účtu dva milióny dolárov. Stále opakoval, že ho Al zabije.. nevadí naša drahá Alexa sa bude musieť cez to prekusnúť.

Ostatní zatiaľ čakali v obývačke. Povedal som im o Magnusovi.

Prišiel mi mail s Victoriinou totožnosťou. Vznikla pred 5 týždňami. Je to Alex. Sto percentne. Papierik s Alexinou adresou som si dal do vrecka a mohli sme vyraziť.

Ešte včera večer som objednal 2 čierne autá. Po moju lásku si môžem prísť večer. Vraj som rýchlo naštartoval či čo také. No nevadí.

Nasadli sme do auta a do GPS som dal adresu. Dorazili sme do peknej štvrti. Vraj je to prvý byt na druhom poschodí. S Jimovými schopnosťami zlodeja, sa nám podarilo otvoriť vchodové dvere a potom aj bytové. No prišli sme neskoro...nikto tu nebol..

„Kurva!" vykríkol som do prázdneho bytu.

„Magnus?" zvrieskol som do telefónu. „Čo pre teba môžem urobiť drahý Tyler?" povedal príliš sladko. „Nie je tu" povedal som s narastajúcou nervozitou. „A čo si čakal? Že tam bude sedieť na kresle s otvorenou náručou a fľašou vína? Si vážne naivný ak si si toto myslel" povedal s tým jeho odporným smiechom. Asi som od toho čakal viac. Zložil som a pokynul som ostatným nech sa porozhliadnu po byte.

Kráčal som po obývačke a hľadal hocijakú spojitosť s Alex. A vyplatilo sa. Na stolíku pri okne bol položený notebook. Jackpot! Pomyslím si. Pozrel som si históriu a narazil na stránky Londýsnkeho internátneho letiska. Kúpila si posledné letenky prvou triedou do Bangkoku v Thajsku. „Ľudia! Asi som niečo našiel!" zvrieskol som. Všetci pribehli do troch sekúnd. Ukázal som im stránku so zakúpenou letenkou. Letí jej to o desiatej, čo je o hodinu. Možno to ešte stíhame..

„Ideme do toho?" spýtal som sa ich s úsmevom. Prikývli a ja som zakúpil ďalších 7 leteniek do Thajska. O dvanástej nám to letí.

Cestou na letisko sme porušili asi všetky dopravné predpisy. S našimi upírskymi schopnosťami sme sa dostali dovnútra. Oznámili jej let a gate kde majú nastúpiť. Utekali sme a zrazili cestou asi troch ľudí.

„Alex!" skríkol som. No nevideli sme ju. Ochrankári už nás skoro doháňali, ale nemienili sme sa vzdať. Dorazili sme ku gateu, ale nikde sme ju nevideli. Ježiškove husličky! Zabudol som, že si kúpila letenku prvou triedou. Tých totižto púšťajú skôr. Už bude pravdepodobne v lietadle. „Bude už v lietadle" povedal som ostatným. Chceli sme sa prešmyknúť skrz letušku.. no v tom momente ma niekto zdrapil za rameno. Lakťom som buchol útočníkovi do tváre a kopol ho do kolena. Rýchlo sa zvalil k zemi. Otočil som sa a zistil, že ten útočník bol ochrankár. Ostatní už mali nasadené putá na rukách. Jessica mi naznačila, že je koniec. Alex nenájdeme. Nie tu.

Z väzenia nás pustili na kauciu, ktorú som samozrejme musel zaplatiť ja. Však jasné, slávny Tyler de Blake má dosť peňazí, tak zdvojnásobíme kauciu. Nechal som tým špinavým polišom pol milióna dolárov. Tých 500 tisíc mi bude chýbať...mohol som si kúpiť ďalšie autíčko do mojej zbierky. To mi pripomína, že musím zavolať do servisu a oznámiť im nech prepravia moju lásku do Thajska. Nemal by to byť problém.

Rýchlo sme si pobalili veci a išli naspäť na letisko. Prišli sme hodinu pred odletom. Ešte nevyhlásili náš let čiže pohodka. Damona som poveril nech zavolá do servisu a Jim si išiel kúpiť jedlo. Aj keď nechápem načo, keď je hladný každú pol hodinu a toto zožerie za pol minúty. Dievčatá išli pozrieť makeup či čo to trepotali. Ja, Benny a Stefan sa zatiaľ snažíme získať ďalšie informácie z Alexinho notebooku. Stefan sa po chvíľke usmial a my s Benom sme nechápali prečo. Ukázal nám stránku, kde Al pozerala hotely. Jeden si objednala na 6 nocí. Asi ich bude postupom času meniť. Pozerali sme sa na ďalšie voľné izby, ale bohužiaľ boli už plné. Sám pre seba som sa uškrnul. Toto mi ide najlepšie. Presviedčať ľudí. Na stránke bolo aj číslo hotela.

Zavolal som tam a po chvíľke sa ozval piskľavý ženský hlas „Prosíte si?" „Chcel by som si prenajať na 6 nocí 5 izieb" „Je plné" a teraz prišla moja chvíľa. „Mňa to nezaujíma, aj keby ste mali niekoho vyhodiť mne je to ukradnuté. Som Tyler Leonardo de Blake a nechcete predsa, aby médiá zistili, že ste odmietli takú dôležitú osobu ako ja" dokončil som svoj dlhý monológ a čakal, kým tá mrochta dačo povie. „....Máme bohužiaľ iba 4 voľné izby tak..." „Beriem" štekol som na ňu. Priletíme zajtra okolo druhej ráno a ešte časový posun, čiže 6 hodín.... „Budeme tam do deviatej večer, prajem pekný deň" a zložil som.

Pobral som sa k ostatným. „Hotel vybavený" povedal som s úškrnom. „Auto tam budeš mať zajtra poobede thajského času" ozval sa Damonov hlas za mojím chrbtom. Výborne.

Baby k nám kráčali s minimálne troma taškami.

Letuška nám skontrolovala letenku a nastúpili sme do lietadla. Boli sme v bussines class, čo podľa mňa nie je až taká hrôza. Už len sa pripraviť na 14 hodín letu.

Všetci okolo mňa už spali, no mne sa nejako nedarilo. Stále som myslel na Alex a či sa bude vôbec chcieť vrátiť späť....Ale najviac ma fascinuje ako to, že zmenila výzor. Takú kliatbu nepoznám... možno si ju vytvorila sama...ale to by bolo veľmi nebezpečné....síce mala vždy mozog na kúzla a párkrát sa jej podarilo aj nejaké ľahké vytvoriť. Ale toto musí byť jednoznačne krvavá kliatba.

Ach Alex...do čoho si sa to zas dostala....