Cesta prebehla celkom v pohode. Chvíľu som síce spal, ale inak nič zvláštne. Po vystúpení z lietadla sme si vyzdvihli batožiny a tých nebolo najmenej. Jessica mala len 6 kufrov, čo je na ňu málo.
Vonku som si všimol nejakého týpka s mojím menom na papieri. Smelo som kráčal k nemu a on ukázal na miesto niekde vedľa mňa. Uvidel som tam moju lásku. Zasmial som sa nad tým, ako rýchlo ho sem mohli preniesť. Od týpka som si zobral kľúče a nasadol na miesto vodiča. Chytil som do rúk volant a prešiel po tej jemnej koži. Nosom som nasával vôňu môjho milovaného autíčka. Vystúpil som a dal som svoj kufor do auta. „Damon ty ideš so mnou spolu so Stellou a Bennym a vy ostatní pôjdete jedným autom z požičovne" povedal som a nečakal žiadne námietky.
Prenajal som veľké čierne auto aby si Jess mala kde vopchať svoje kufre. Jim si sadol za volant a Stefan ujal miesto spolujazdca. Jessica zatiaľ nakladala kufre. Pekní gentlemani toto. Šiel som za ňou a pomohol jej naložiť jej kufre a aj kufre tých idiotov. Všetko sa tam pekne vopchalo.
Sadol som si za volant a do navigácie zadal adresu hotela. Zastavili sme pred hotelom niečo pred deviatou večer.
Dostali sme izby na najvyššom poschodí. A musím povedať, že ten výhľad za to všetko stál. Jim a Stefan dostali izbu 129, Stella a Ben 130 a potom prišlo to najťažšie rozhodovanie. Máme už len 2 izby a sme traja. „Vy dvaja choďte do jednej a ja pôjdem do poslednej" povedala Jessica. „Tak na to zabudni, v tej izbe je len manželská posteľ a ja pochybujem, že sme budeme s Damonom spať na jednej posteli" povedal som mrzuto.
„Tyler, však ja môžem spať na gauči" Prevrátil som nad tým očami. Musím sa priznať, chcel som byť s Jess na izbe. Chcel som ju späť. Ale hold to je život.
S Damonom sme si naše kufre odložili do obývačky. Alias jeho provizórnej izby. „Chcel si byť na izbe s Jess však?" ozval sa po chvíli Dam. To je to až tak vidno? Panebože. Dúfam, že to Jess nespozorovala. „Myslel som si, že keby sme boli spolu na izbe...možno by sme to dali znova dokopy" priznal som mu. A prekvapivo sa mi dosť uľavilo.
Vybalili sme si veci do skrine a ja som sa s úľavou zvalil do postele. Damon po chvíli skončil vedľa mňa.
Po chvíľke príjemného rozhovoru som sa vybral do sprchy.
Pustil som na seba prúd ľadovej vody a oprel si ruku o chladom nasiaknuté kachličky. Kde by asi mohla byť Alex? Nájdeme ju? Je neskoro? Ide tá kliatba odvrátiť? Pôjde s nami do Drexentie? Zabije Samanthu? Takéto otázky sa mi honili hlavou. Nedokázal som sa ich zbaviť. Vypol som vodu už radšej vyliezol zo sprchy. Damon si v kľude ležal na posteli. Podľa pravidelného nadvihovania hrudníka tuším, že zaspal.
Čiže dnes na gauči spím ja. Úžas.
Zavolal som ostatným a dohodli sme sa, že zajtra poobede prídu k nám na izbu a spolu vymyslíme plán.
Nevedel som zaspať. Stále ma otravovali tie otázky na ktoré som nemal odpovede. Tak si idem odpovede nájsť.
Vytiahol som z tašky jej notebook a pozrel si novinky. Stefan neklamal, vážne je v tomto hotely. Skúšal som sa zistiť aj číslo izby ale márne. Zajtra sa na to budú musieť chlapci pozrieť.
V príjemnom polospánku ma vyrušilo klopanie. Neochotne som sa postavil z toho pohodlného gauča a mieril si to s nadávkami v ústach k dverám. Otvoril som dvere a pred nimi stála Jessica iba v pyžame, ktoré sa skladalo z voľného trička, ktoré bolo ako inak moje staré, a teplákových šortiek.
„Môžeme sa porozprávať?" povedala nervózne potichu. „Jasné" odvetil som jej. Išli sme na spoločnú terasu ktorá bola na chodbe. Otvoril som jej dvere a nechal ju vstúpiť prvú. Pomalými krokmi kráčala k zábradliu. Výhľad na nočný Bangkok bol nezabudnuteľný. Ruky som si oprel vedľa tých jej. Pozrela sa na mňa a vzájomne sme si hľadeli do očí.
„Tak o čom si sa chcela porozprávať?" prerušil som príjemné ticho. „O nás dvoch" táto veta ma príjemne zarazila. Nestihol som nejako reagovať lebo ma predbehla.. „Prečo sme to skončili? A nehovor, že kvôli Alex" povedala. Vedel som, že sa ma to raz spýta. Toľkokrát som si tento rozhovor premietal v hlave a premýšľal som, čo jej poviem. No teraz som zo seba nevydal ani hláska. Až som si nakoniec rozmyslel ako-takú odpoveď. „V tom období som stratil rodičov, a sestru, ktorú som ľúbil. A z druhej sa stal psycho maniak prahnúci po tróne....nevedel som čo robím. Doteraz si ten večer prehrávam v hlave a rozmýšľam, že keby som sa s tebou nerozišiel, bolo by všetko inak....ľutujem to Jess" povedal som so slzami na krajíčku.
Stále ma to všetko ešte neprešlo... mávam nočné mory okolo toho všetkého. Pocítil som letmý dotyk na mojom pravom zápästí. Jessicina ruka sa dotkla môjho líca a ja som pocítil vlnu triašky. Chýbali mi jej dotyky. Chýbala mi ona celá.
Jej pery sa letmo dotkli mojich a ja som si ju za pás pritiahol bližšie k sebe. Toto bol náš najkrajší bozk aký si pamätám.
„Milujem ťa Tyler Leonardo de Blake" nemožné, ako dokáže pár slov urobiť ma opäť šťastným. Vyzdvihol som ju a krúžil s ňou vo vzduchu. Jej smiech bol drogou pre moje uši. Ach ako mi moja malá čarodejnica chýbala.
Položil som ju na zem a vrúcne ju pobozkal. Bozky mi opätovala s toľkou láskou, až sa to zdalo nemožné.
„Aj ja teba" povedal som po dlhšej odmlke. Ruka v ruke sme sa pobrali k nej do izby.
Ľahli sme si do postele a ona si vyložila svoju hlavu na moju hruď. V spoločnom objatí sme zaspali a zobudili sa do nového rána.
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
