9.

685 44 1
                                    

Že vo dverách stál Jimin. Keď som ho videla bolo mi do plaču. Zasa som si spomenula na ten večer a chcela som plakať. ,,Lila ja......ti to vysve.." začal. Nechcela som vysvetlenie nechcela som ho vidieť. Iba som ho obišla. ,,Lila!" Zakričal na mňa a ja som sa zľakla. Chytil ma za ruky a nechcel ich pustiť. Mohla som sa snažiť ako som chcela ale slzy som už viac zadržať nevedela. ,,Nechaj ju!" zakričal Jungkook a odstrčil ho odomňa preč. Hneď som išla do svojej izby nechcela som ho vidieť ani počuť. Zamkla som sa a išla si ľahnúť na posteľ kde som plakala. Prešla asi hodina a stále som nad všetkým rozmýšlala. Počula som ako sa dole hádajú a rozprávajú. Počula som aj Jinov hlas a aj hlasy ostatných. Sedela som na posteli plakala a pozerala do steny. Bola som ako nafetovaná a nič som okolo nevnímala. Zrazu mi niekto zaklopal na dvere. Nezmohla som sa povedať ďalej. ,,To som ja Jin" povedal a znova zaklopal. ,,Prosím otvor" nechcela som vo svojej prítomnosti nikoho. Pristúpila som ale bližšie k dverám. ,,Chcem byť sama" vyšlo nakoniec zo mňa. ,,Ach.....no dobre ale potom ti nemôžem dať niečo čo ťa rozveselí" povedal. Chcela som niečo čo ma rozveselí naozaj som to potrebovala. Dvere som teda otvorila. Jin vstúpil do mojej izby a v ruke držal tanier a na ňom bol môj obľúbený koláč. Usmial sa na mňa a položil ho na môj nočný stolík. ,,Mala si ťažký deň...kúpil som ho špeciálne iba pre teba" povedal a znova sa milo usmial. Iba som sa na neho pozerala ako idiot. Nemohla som zo seba vydať žiadnu emóciu. Prišiel ku mne a objal ma. Aspoň to objatie som mu opätovala a začala som strašne plakať. Všetky moje slzy boli na jeho ramene a môj krik a bolesť sa ozývali celým domom. ,,To bude dobré" povedal a začal ma hladkať po hlave. Cítila som sa ako keby som obímala moju maminu aj ona toto vždy robila. Keď už som sa aspoň trochu ukľudnila tak som naše objatie ukončila a išla si sadnúť na posteľ. ,,Ďakujem ti" povedala som a snažila sa o úsmev ale jediný ktorý som mu vedela poskitnúť v tej chvíli bol ten falošný. On sa ajtak milo usmial. ,,Lila.....no..vieš to s Jiminom a podobne...ach" keď videl že to nechcem počuť tak prestal. ,,Čo je zasa s ním? Ja už nevládzem milovala som ho a on spravil to čo nemal!" zvýšila som hlas ale už ma nebavilo stále počúvať Jimin...Jungkook...JIMIN! JUNGKOOK! Sále iba toto.
,,Prepáč Lila ale mala by si vedieť ako to všetko bolo viem že si nahnevaná ale dovoľ mi tu povedať ako to bolo" začal a hneď aj pokračocal bez môjho dovolenia. ,,Jimin ťa mal tiež moc rád a dokonaca mi hovoril raz keď si bola v škole že by si s tebou vedel predstaviť aj budúcnosť. Raz pozval Jungkooka do jednej reštaurácie aby sa o tebe potozprávali lebo dobre vedel že aj Jungkook ťa má moc rád. Lenže popri rozprávaní o tebe sa pohádali a každý z nich sa opil lebo vedeli že jeden z nich ťa mať nemôže. Ako išiel po ceste Jimin domov stretol Jane. Neviem či si to vedela ale s Jane sa poznal už predtým. Keď boli mladší tak spolu asi rok chodili a Jimin ju strašne miloval. Potom sa záhadne stratila a Jimin mal veľké depresie a nezvládal to. Keď ju stretol v škole tak ju nespoznal a nevedel kto to je. No potom keď ju opitý stretol tak mu to sama povedala a on sa s ňou vyspal. Viem je to ťažké počuť ale on teraz nevie koho miluje či teba alebo ju. Musíš ho pochopiť stretol dievča ktoré miloval. Má zmiešané pocity" pozerala som na neho ako na boha. Plakala som a bolo mi na zomretie. Zo všetkých mojich sĺz by mohol vzniknúť nový oceán. ,,Prosím mohol by si odísť chcem byť sama" nemohla som mu venovať ani jeden pohľad. Pozerala som sa do zeme a čakala kým odíde. ,,Dobre a prepáč mi to" pohľadkal ma po hlave a zavrel za sebou dvere. Takže on ma podviedol z Jane. Z dievčaťom ktoré ma šikanuje. Kvôli ktorej som sa rezala a chcela zabiť? Pred ktorou ma najprv ochraňoval a podom zistím že sa s ňou vyspal? A potom príde Jin a robí mu hovorcu? On nevie koho miluje či teba alebo Jane. Všetky tie vety ,,Lila milujem ťa" boli klamstvá a ja som mu na to naletela. IDIOT! Zakričala som dosť hlasno a rukov som udrela do postele. Zasa som plakala a rozmýšla som nad tým. Prečo Jane? Veď ona je Army. Čo som komu spravila a prečo ja?

*******

Bolo asi 5:00 bola som celú noc hore plakala som a na mojej ruke sa obajvili nové rezy. Išla som do kupelne a spravila hygienu. Potom som si obliekla toto

Boli dve veci čo som chcela spraviť

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.


Boli dve veci čo som chcela spraviť.
Prvá ísť dole a niekde nájsť obväz. Druhá zbaliť si veci a ísť navštíviť svoju starú mamu. Vždy mi vedela pomôcť. Bola dosť ďaleko takže som musela vždy dosť cestovať ale nevadilo mi to. Dôvod prečo ma nenechali rodičia u nej bol ten že sa s ňou už asi 5 rokov nebavia. Keď som sa pýtala prečo nikdy mi to nepovedali. Zišla som dole a bola som rada že tam nikto nebol. Jasné že tam nikto nebol keď bolo 5:00. Kde by mohol byť? ,,Bingo!" povedala som trochu nahlas. Z obväzom som šprintovala hore ako o život aby ma nikto nevidel. No do niekoho som vrazila. ,,Li-l" zakričal na mňa Jungkook. Ktorému som hneď svojou rukov zakrila úsla. Keď som vedela že už nebude kričať ruku som pustila a odpratala sa do svojej izby a zamkla. ,,Do riti!" povedala som potichu. Srala som sa s tým obväzom asi 10 minút kým som si obviazala ruku. Ajtak to bolo zle ale už som na to nemala nervy. Pobalila som si veci do batoha že už pôjdem. Do školy som napísala list o tom že som odcestocaná a vrátim sa až o 2 týždne. Otvorila som dvere a v nich stál Jungkook. Spravila som krok dozadu čím som mu uvoľnila cestu do mojej izby. Samozrejme že som to tak nechcela ale keď vám niekto stojí vo dverách tak sa zľaknete. Dvere následne zatvoril a pozeral sa na mňa. ,,Kam ideš?" spýtal sa. To si naozaj myslí že mu to poviem? Aký je naivný. ,,Nemusí ťa to zaujímať" odpovedala som.
,,Opúšťaš nás?" spýtal sa a vyzeral smutný. Nič som mu na to nepovedala iba som sa mu pozerala do očí. Chcela som sa dostať k dverám. Ale on mi blokoval cestu. Chytila som ho za ruky a snažila sa odstrčiť ale on sa ani nepohol. ,,Jungkook uhn.." spojil naše pery. Snažil sa o pekný bozk ale nespolupracovala som. Potom sa odtiahol a ja som mala šancu sa konečne dostať k dverám. Iba som ich otvorila a šprintovala som von. Jin už bol dole a tak isto aj ostatný. Dnes vstali skôr viem že mi to hovorili ale nepamätám si prečo. Otvorila som dvere a utekala až k autobusovej zastávke.

■(Tak ďalšia časť je na svete.😂 Dúfam že sa páči.❤ Čo myslíte že sa stane ? Dostane sa Lila k svojej babke? Alebo ju zastavia?😊Určite mi napíšte čo si o tom myslíte.)■

Just ,,ONE '' YearWhere stories live. Discover now