Ako každé ráno som sa zobudila o 6:30 a moje prvé kroky mierili do kúpeľne kde som si spravila hygienu. Po mojej hygiene som zišla dole schodami aby som sa naraňajkovala už tam sedel otec s novinami v ruke a popíjal kávu.
,,Ahoj otci" povedala som z úsmevom na tvári.
,, Ahoj zlatíčko" povedal mi no neodtrhol oči od novín.
,, Zlatíčko s čím si dáš palacinky?" Spýtala sa ma manina. Chvíľu som premýšlala no potom som nakoniec ajtak povedla že s čololádov.
,,Ďakujem" povedla som im a usmiala som sa.
Mamina mi úsmev opätovala a aj ocino konečne odtrhol oči od novín. Išla som hore po schodoch do izby. Milovala som svoju izbu bola veľká a mala aj veľku posteľ ktorú som zbožňovala. Išla som do skrine a obliekla som si toto
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Potom som si vzala tašku a išla do školy ktorú som z celého srda nenávidela. Bola som v nej šikanovaná a dokonaca som sa aj rezala a mala depresie to ale moji rodičia nevedeli pretože neboli skoro vôbec doma.
Vždy boli na neakej služobnej ceste alebo podobne. Otec ma odviezol pred školu. Vystúpila som z auta a išla z úplnou nechuťou do školy, nemala som tam žiadnych kamarátov ale neako mi to nevadilo bola som tam každý deň sama.
Nenávidela som BTS pretože hlavne kvôli nim ma začali šikanovať. Všetky dievčatá z našej triedy ich začali počúvať no mne osobne sa jejich hudba nepáči. Preto začali posmechy a podobne hlavne kvôli takej stupídnej veci. Začali na mňa ukazovať prstom a asi 4 krát sa stalo že ma na veckách dobili.
Preto ich nenávidím keby ich nezačali počúvať mala by som kamarátov ktorý sa kvôli nim na mňa vykašlali. Jednoducho mala by som život dokonalý. Premýšlala som nad tým celú hodinu.
,,Lila!!!!!" Zakričal na mňa učiteľ matematiky.
,,Á-no?" Zakoktala som sa.
,,Píšem ti poznámku aby si vedela" videla som ako sa naozaj moc hnevá.
Stáva sa mi to často že sa zamyslím a nevnímam okolitý svet. Počula som ako sa mi moji spolužiaci smejú no ignorovala som to. Konečne zazvonilo a mohla som ísť domov. Čakala zom pred školov asi 10 minút moji rodičia nikdy nemeškali čož bolo trochu divné. Zrazu mi prišla správa :
Maminka❤: Ahoj zlatko, dnes pre teba neprídeme máme veľa práce a musíme sa stretnúť z našimi kamarátomi. Choď autobusom alebo si vezmi taxík.
Nič som jej na to nenapísala bola som prekvapená tými kamarátomi pretože mi o žiadnych nepovedala.
Išla som teda busom bola som rada že som ho stihla pretože mi skoro ušiel. Keď som bola konečne pred dverami môjho domu počula som z vnútra smiech. Otvorila som dvere a videla som tam sedieť moju mamu otca a štyroch ďalších celkom mladých ľudí ktorých som nepoznala.
No keď sa otočili ku mne celá som zbledla videla som ako tam sedí: Taehyung,Jungkook,RapMonster a Jin Vedela som ktorý to sú pretože o nich tie dievčatá vraveli a mali o nich dokonca aj prednášky, prezentácie a podobne.
A verte mi že ich bolo naozaj veľa.......
,, Ahoj zlatko" povedla mamina.
,,Ahoj" povedla som jej naspäť trochu nahnevaná.
,, Ahoj" povedali všetci tý chalani zborovo.
,, Ja som jin a toto je....." začal rozprávať no skočila som mu do reči.
,, Ja viem kto ste chalani čo si o sebe myslia moc veľa" povedla som a všetci sa na mňa pozerali.
Stále som nechápala ako som to mohla povedať tiež by som mala tak veľa odvahy povedať to aj tým dievčatám v škole.
,, To stačí Lila! Ako sa to vôbec vyjadruješ!" Zakričal na mňa otec.
Pozerala som sa mu do očí no už som to ďalej nevydržala a utekala hore schodami do svojej izby. Tam som sa rozplakala pretože na mňa otec nikdy nekričal.
Z dola ma volala mama nechcela som tam ísť ale nemala som na výber. Zchádzala som schodami dole a v tom tom počula ako moja mama ďakuje BTS že si ma na ten rok nechajú.
,, Čo si to povedala?" Zišla som schodami dole a celá som sa triasla.
,, No BTS ťa na rok postrážia ja z ocinom ideme na služobnú cestu a nevrátime sa rok nemali sme ťa kam dať a nechceli sme ťa nechávať doma samú tak sa BTS ponúkli že ťa postrážia" povedala z úsnevom na tvári . No ja som len cítila ako vo mne vrie hnev.
,, Nieste neaký štedrí ?" Otočila som sa na BTS a pozerala som sa na nich naozaj zabijáckym pohľadom.
,, Tak a to stačí!" Zakričal na mna otec.
,,Vypadni si pobaliť veci" povedal vážne. Ale to mne iba stekali slzi po tvari dole. Zostalo tam ticho každý sa pozeral iba na mňa.
,,Nenávidím vás" povedala som potichu no ako tam bolo ticho tak to každý počul. Odišla som z kuchine a išla som po schodoch hore do svojej izby kde som sa zamkla.
(Toto je oficiálne prvá časť môjho nového príbehu dúfam že sa vám bude páčiť mám ho už celý dopredu pripravený strašne ma baví tieto príbehy písať......😁😁💛)
