Don't be afraid

72. kapitola

Odísť? Nie je problém! Len čo nájdem Namjoona, Simonu a zabijem mamu.
Yoongi okamžite vytiahol svoju zbraň. Ocko sa najprv vydesil, ale rýchlo sme ho upokojili.

,,To mám na tú potvoru."

,,Mier medzi oči," poradil mu ocko.

,,Hneď je vidieť, po kom si," žmurkol na mňa Jungkook.

Pomohli sme ockovi dostať sa naspäť hore. Dvere boli stále zamknuté. Stále nikde nikto.

,,Ako si ma vlastne našla?" spýtal sa ma ocko.

,,Prababka Rose mi poradila. Stretla som ju, aj celú maminu rodinu. A neuveríš, našla som Simonu! Našla som svoju sestru!"

Ocko sa rozplakal. A keď ma objal, ani ja som nedokázala ovládať svoje slzy.

,,Simonka... Je tu?" opýtal sa ocko rotrasene.

Prikývla som. Vtedy som si spomenula. Ostatní ju hľadali hore. Lenže nepočuli sme nič. Panovalo tu desivé ticho. Nepáčilo sa mi to.

,,Faith?!" zakričala som.

Nikto sa neozval. To mi nahnalo strach.

,,Faith!“ zakričala soľ hlasnejšie, ale nikto sa neozýval.

Bála som sa. To nie je dobré, to je zlé! Musíme ich ísť hľadať. Ale ocko je príliš vyčerpaný. Bože, snáď to nebudem ľutovať!

,,Jazz, zostaneš tu s mojím ockom. My ostatní pôjdeme hore hľadať ich," zavelila som a rozbehli sme sa ku schodom.

Ocko na mňa kričal, ale nepočúvala som ho. Niečo sa im stalo a môžem za to ja! Preto ich musím teraz zachrániť. Už nebudem utekať pred svojím strachom. Áno, bojím sa svojej mamy. Ale o svojich kamarátov sa bojím oveľa viac.

Rozbehla som sa prvou chodbou, ktorú som videla. Volala som na Jina, Faith, Jimina, Hobiho, Simonu i Namjoona, ale nikto sa neozýval. Panika vo mne stále narastala. Odrazu som začula výkrik. Dievčenský. A poznala som ho.

,,Simona!" vykríkla som a rozbehla sa za hlasom svojej sestry.

Vrútila som sa cez dvere ako hurikán. Moji kamaráti sedeli zviazaní na zemi. Jin mal modrinu na čele, bol v bezvedomí. Namjoon sa snažil dostať z povrazov. Faith a chlapci plakali. Simona sa skrútila do klbka. Práve dostala ranu železnou tyčou po chrbte. Od mojej mamy, ktorá stála pred nimi. Yoongi okamžite vybral svoju zbraň. Bohužiaľ, mama mala jednu tiež. Namierila na Faith.

,,Ešte krok a je po nej."

,,Čo chceš?" precedila som pomedzi zuby.

Triasla som sa od strachu a hnevu. V očiach ma pálili slzy. Vedela som, že dnes večer niekto zomrie. A nech to znie akokoľvek morbídne, dúfam, že to bude moja mama.

,,Čo chcem?! Svoju rodinu, to chcem. Obe ste zlé deti. Máte ma poslúchať. Som vaša matka!"

Yoongi vystrelil. Neviem akým zázrakom sa to stalo, ale mama sa guľke vyhla. Vedela som, že bude chcieť vystreliť. Vrhla som sa na ňu. Snažila som sa vziať jej zbraň, ktorú držala v železnom zovretí. Ešte trošku! Mama vystrelila. Guľka ma trafila do boku. Vykríkla som od bolesti a spadla na zem. Jungkook sa ku mne vrhol.

,,Monika! Preboha, to je veľa krvi!"

Nuž, krvácala som viac než kedykoľvek predtým. A bola to strašná bolesť. Plakala som, kričala a mama sa smiala ako šialenec. Zabudla som, ona ním fakt je. Následne skočila na Yoongiho a skúšala to, čo predtým ja. Vziať mu zbraň. Obe ich zbrane odleteli niekam preč.

Yoongi a mama sa začali biť. Mama však stále mala železnú tyč. Yoongi dostal ranu do chrbta. S bolestným výkrikom padol na zem. Tae a Jungkook sa mu snažili pomôcť, ale moja mama bola silnejšia. So smiechom ich zrazila na kolená. Zdvihla tyč, chystala sa Jungkooka udrieť do hlavy. To by ho zabilo! Nie, to nesmiem dopustiť. Moji zviazaní kamaráti mrmlali cez lepiace pásky na ústach, ale tiež nič nezmohli. Napriek bolesti som si pritlačila na miesto, kde som krvácala a snažila sa postaviť. Nemala som ale dosť síl. Vtom som si všimla, že jedna zo zbraní je akurát v mojom dosahu. S námahou som sa natiahla, vzala ju a zatla som zuby. S výkrikom som sa postavila aspoň na kolená. Mama sa ku mne prekvapene otočila. Všetko sa mi začalo točiť pred očami. Čoskoro asi omdliem. Z posledných síl som sa snažila zaostriť zrak na mamu. Mierila som jej na hlavu.

,,Chcípni, ty suka!" zavrčala som a vystrelila.

Pamätám si, že potom som spadla na zem a všetko bolo čierne.

Namjoon pov

Monika tú piču zastrelila. Kurva, rovno medzi oči! Hneď na to zamdlela. Kook, Tae a nás rozviazali, Yoongi sa vrhol k Monike. Len čo som bol voľný, tiež som sa k nej vrhol.

,,Monika? Zlatko, preber sa!" prosil som zúfalo, ale nereagovala.

Vzal som ju do náruče a spolu s ostatnými sme bežali dole. Už tu bola polícia. Jazz im všetko vysvetľovala. To mi bolo momentálne ukradnuté. Zaujímala ma len záchranka, ktorá čakala vonku. Moniku hneď vzali. Šiel som spolu s jej otcom a Simonou. Ostatní sľúbili, že prídu hneď, ako budú môcť. Vraj na tom neboli tak zle, aby potrebovali doktora.

Počas celej cesty do nemocnice som držal Moniku za ruku, rozprával som sa s ňou, hoci ma asi nepočula. Hovoril som jej, že všetko bude v poriadku, že už je dobre. Snažil som sa upokojiť hlavne seba. Pre mňa ešte nie je dobre, ale najhoršie. Ak to dievča stratím... Kurva, nemôžem ju stratiť!

Moniku brali hneď na sálu. Simonu, ich otca a mňa si vzali iní doktori, aby nás dali dokopy. Mne nebolo dokopy nič, akurát pár modrín a rozbitá pera. Okamžite som sa pýtal, kde je Monika a ako jej je. Doktor nevyzeral veľmi nadšene.

,,Slečna Locksterová je momentálne stále na sále. Nemá veľmi veľkú šancu, ale má aspoň nejakú. Mrzí ma to, ale musím sa vrátiť na operáciu."

Do piče! Myška, čo si to urobila?! Mala si nás tam nechať zgegnúť! Teraz by si nebola na pokraji života a smrti. Posral som to. Mohol som nájsť Simonu sám a priviesť ju domov, ale ja debil som sa sám nechal chytiť. Aspoň je tá piča už mŕtva. Do nemocnice čoskoro dorazili ostatní. Povedal som im všetko, čo soľ vedel a dozvedel som sa ďalšie novinky. To, že Simona je Monikina sestra, som sa dozvedel rovno od nej. Ale čo všetko ich mama napáchala! Simona a jej otec zostali v nemocnici na pozorovanie.

,,Mali by sme ísť domov, bola to dosť rušná noc. Poď, prespíš u mňa," povedal Jin.

S nevôľou som šiel s ním. Chcel som zostať tu, pri Monike. Ale unavený a zničený by som jej asi bol na dve veci.