SUPERNATURAL II.

Malia POV

Len čo Amy a Dean odišli pritúlila som sa k Samovi na gauč kde sedel vedľa Bobbyho. Začínala som mať strach,pretože čas sa mi krátil. Ani neviem ako a už prešiel takmer celý rok odkedy som uzavrela zmluvu. Ostávali mi 3 týždne života. Bolo to veľmi stresujúce zistenie.

„Nad čím uvažuješ?" opýtal sa Sam a pobozkal ma do vlasov.

Nechcelo sa mi o tom veľmi rozprávať: „Kráti sa mi čas... ostávajú necelé 3 týždne. Dnes je už streda. Nikdy by som nepovedala,že si takto budem ceniť každý jeden deň strávený v tomto dome... Je až neuveriteľné ako sa ľudia vždy niekde ponáhľajú. Ja by som ten čas najradšej zastavila."

„Niečo vymyslíme" Sam sa smutne usmial a ešte viac si ma k sebe pritiahol. Vedel, že o mňa čoskoro príde a chcel si užiť spoločný čas,ktorý nám ostával.

Odtiahla som sa od neho a pozrela mu priamo do očí: „Potrebujem od teba niečo počuť."

„Pre teba všetko" odvetil smrteľne vážne.

Hovorilo sa mi to dosť ťažko: „Keď budem preč, musíš žiť ďalej svoj život Sammy. Nesnaž sa ma bezhlavo získať späť a nerob hlúposti. Chcem po tebe aby si viedol obyčajný život po akom si vždy túžil. Nájdi si novú lásku a opäť sa zamiluj, neuzavri sa pred svetom. Sľúb mi to Sammy." Pozerala som na neho so slzami v očiach a každé jedno slovo som myslela vážne: „Neznesiem pomyslenie, že sa budeš trápiť keď tu nebudem. Musíš byť šťastný aj keď ja budem preč. Nechcem odtiaľto odísť s myšlienkou, že budeš zdrvený."

„To po mne nemôžeš žiadať Mal" Sam krútil hlavou a už aj jeho oči naplnili slzy. Bobby to len v tichosti sledoval.

Pohladila som ho po líci: „Musíš ma pochopiť láska. Ja tu už nebudem a nechcem aby si sa sám utrápil."

„Nikdy nebudem milovať inú ženu ako teba" pevne ma chytil za tvár a dotkli sme sa čelami, „Si moja životná láska, to teba som požiadal o ruku a nehodlám to meniť. Budem s tebou v dobrom aj v zlom až do konca. Až do mojej smrti by som si vyčítal,že som bol s niekym iným a nie s tebou..."

„Nechcite ma tu rozplakať" podotkol Bobby, „ a keď už sme pri tej svadbe. Myslím, že by nebol zlý nápad uskutočniť ju čím skôr. Ako si vravela Mal, čas sa kráti a Sam odmieta byť s inou ženou."

Samovi sa to zapáčilo takmer okamžite: „No takto narýchlo nezoženieme nikoho kto by nás oddal."

„Len tak náhodou mám oddávaciu licenciu" odvrkol Bobby, „pri jednom prípade vo Vegas som bol nútený si ju spraviť. Dokonca som tam v utajený zosobášil nejaký pár."

„To myslíš vážne?" pozrela som na neho prekvapene, „naozaj by si nás zosobášil?" Skôr ako stihol odpovedať, vrhla som sa mu okolo krku až som ho takmer zadusila.

Sammy sa zdvihol zo sedačky: „Zavolám otcovi, myslím, že by mal byť pritom. Teraz je už síce tma,ale zajtra by sme to mohli uskutočniť."

S úsmevom na perách som prikývla: „Myslím,že je to úžasný nápad." Keď Sam odišiel vedľa otočila som sa k Bobbymu: „Ďakujem."

„Pre túto rodinu by som urobil čokoľvek" usmial sa na mňa, „hlavne pre teba vzhľadom na to v akej si situácii."

Bolo mi do plaču: „Naozaj si to vážim Bobby. Daj na nich všetkých pozor, keď budem preč. Dobre viem aké zbrklé rozhodnutia sú schopní spraviť. Nedovoľ im dostať sa do problémov."

„Spoľahni sa dievča" potľapkal ma po ramene, „no už dosť tej sentimentality,inak ma tu naozaj rozplačeš a to by neprospelo mojej povesti."