SUPERNATURAL II.

Malia POV

Sedeli sme v Impale a sledovali tichú ulicu. Podľa stôp,ktoré sme našli to vyzeralo na útoky vlkolaka.

„Myslíte,že sa ukáže?" obrátila som sa na zadné sedadlo na Sama.

Ten sledoval okolie: „Musí, pretože ak ho stratíme neukáže sa ďalší mesiac."

„Teraz by sa nám hodil ten kolt" zanadával Dean, „ak by som nebol taký hlupák Bella by sa k nemu vôbec nedostala. Už jej neuverím ani nos medzi očami."

„Ak je vôbec pravý. Možno bola na plastike" podotkla som sa usmiala sa. Bavilo ma zabávať sa na Bellyn účet. „Zavolám Amy." Vybrala som z vrecka telefón: „Ahoj Amy,tu Malia. Máš odkazovku a tak si zrejme pri nejakom prípade. Ozvy sa keď budeš môcť, ja a chalani sedíme v aute a striehneme na vlkolaka. Takže si vieš predstaviť aká to tu je nuda. Pozdrav Josha a dávajte na seba pozor. Sam a Dean pozdravujú. Pa."

Dean sa mračil: „Myslíte,že nám otec ten kolt niekedy vráti,alebo sa do neho tak zamiloval,že sa s ním môžeme rozlúčiť?"

„Ťažko povedať" odvetila som, „John ten kolt hľadal veľmi dlho. Teraz keď ho konečne má,pochybujem,že ho dá z ruky. A už dupľom keď po mne a Sammym ide banda démonov kvôli vláde nad armádou. Nech idú do pekla aj s celým vojskom."
„Hmm Malia? Ale to vojsko je ešte stále v tom pekle kde ho ty posielaš" ozrejmoval Dean, „Nikto ich ešte nevypustil."

Mračila som sa na môj mobil v rukách: „Tak to dúfam,že ich ani nikto nevyslobodí pretože v opačnom prípade si môžeme rovno hodiť slučku. Bola by to rýchlejšia smrť ako nechať sa roztrhať na kusy démonmi. A myslím to smrteľne vážne, pretože bolo strašné sledovať ako tak robia s otcom."

„Ak by sa tak stalo museli by sme kolt naklonovať" zasmiala sa Dean na odľahčenie situácie.

Sammy sa toho chytil: „Ešte tak zostaviť klonovací prístroj."

„S tvojou hlavou by to zrejme nebol problém" povedal Dean a pozrel na Sama v spätnom zrkadle.

„Jeden nikdy nevie čo príde" zaborila som sa do sedadla, „možno po tom čo sme prežili s Azazelom nás čaká niečo horšie. Azazel bol možno také to ticho pred búrkou."

Dean sa uškrnul: „Ak bol on to ticho,nechcem vedieť čo príde. Azazel bol strašne ukecaný aj na démona. Musel sa veľmi rád poslúchať keď toľko rozprával. Ak taký budú aj ostatný prisahám,že si radšej odrežem uši.....alebo im vyrežem jazyky."

„Toľko k plánom do budúcna" povedal Sam.

Dean sa vystrel ako by prehltol pravítko: „Pohyb naľavo v uličke."

Všetci sme sa natisli na okno a sledovali ako sa niečo tmavé zakráda v uličke za kontajnerom. Vystúpili sme z auta a zo zbraňami v rukách sa blížili k tomu miestu. Aké bolo naše prekvapenie keď sme tam našli len túlavého psa ako sa hrabe v odpadkoch.

„Planý poplach" povedal Sam a tak sme sa vrátili k autu.

No ešte skôr ako sme tam stihli prísť zazrela som žiariace oči v tieni medzi stromami: „Že by zase nejaký pes?"

„Odkedy je pes taký obrovský?" utrúsil Dean.

Sam sa mračil: „A odkedy psom tak žiaria oči?"

„To je náš vlkolak" povedala som čo nám všetkým už bolo dávno jasné. Úplne zbytočná konverzácia. Odrazu sa vlkolak stiahol hlbšie do tieňov a stratil sa nám. „Uteká nám!"

„Rozdelíme sa," navrhol Dean, „každý ho obkľúčime z jednej strany."

Dean utekal priamo za ním,ja som utekala na ľavú stranu parku a Sam na pravú.