Odíď!

16 3 7
                                    

Bola noc, mesiac svietil a Kemžiho a Tailtail zobudila Suri, ktorá taktiež spala pod kosodrevinou. Tailtail unavene otvorila jedno oko za druhým, potom sa ťažko postavila na laby a vošla do temnej noci, ktorá zahaľovala okolitú krajinu. Nasledovala Suri, ktorá ju viedla k Vysokej skale. Za Tailtail išiel Kemži, ktorý si vedľa nej neskôr sadol. Kemži sa ešte stále cítil previnilo zatiaľ čo Tailtail bola rada že im to vyšlo. Zahľadeli sa na skalu kde však videli jedine Shadow. Kde je Nol? Pomyslel si Kemži a nechal priestor Shadow, ktorá začala rozprávať:

"Všetci viete čo sa dnes udialo. Pre každého je tento deň ťažký a s ľútosťou musím oznámiť že jeden z nás je vrah. Ten niekto kto teraz sedí a ľutuje čo spravil bude odsúdený vyhnanstvom. Má žlté oči a každý sme ho až do dnešného dňa milovali. Ale dnes sa ten priateľ previnil a zmenil sa na monštrum, ktoré sa v našej svorke netoleruje! Prosím priveďte ho!" zakričala Shadow a ukázala na dvoch vlkov, ktorý okamžite vyrazili k jaskyni neďaleko tábora. Vrátili sa so zviazaným previnilcom. Bol to Obláčik, ktorého obvinili a niesli ho pred Vysokú skalu. Obláčik, už zmierený so svojim osudom ani sa nebránil vlkom, ktorý ho trýznivo niesli pred Vysokú skalu. Kemži sa smutne zahľadel na Obláčika a potom na kamenistú zem, na ktorej sedel. Tailtail sa iba mierne usmiala a ďalej načúvala čo sa stane. Aresovi bratia sa len nahnevane a pomstichtivy pozerali na Obláčika zatiaľ čo Tor a Way len beznádejne a smutne zazerali raz na neho, raz na Aresovich bratov a inokedy na krajinu, ktorá ich obklopovala. Shadow už chcela niečo povedať keď v tom pred skalu dobehla Valu a vrazila do Zena, ktorý držal Obláčika. Sotila do neho a snažila sa prekusnúť lano no jej slabé tesáky sa na nič nezmohli. Keď sa Zen pozdvíhal schytil Valu za šiju a pritlačil ju svojimi silnými čiernymi labami o zem. Potom na ňu zavrčal a zamračil sa na ňu. Valu sa bojazlivo pozerala na tú deltu, ktorá jej zabránila v jej pláne a potom zúfalo vykríkla:

"Pustite ho! On nič nespravil, ani tam nebol! Poslala som ho pre kosti, ktoré som zahrabala pri Veľkom jazere! On nie je vinný!"

"Ale je! Ako potom vysvetlíš tie griffinské škrabance na Aresovom tele?!" zakričal na ňu Zen, ktorý ju neustále držal.

"Keby to bol on boli by oveľa väčšie než tých malých mrchožrútov. Však ste jedného videli!"

"Malý či veľký! Griffinovia sú hrozba pre všetkých vlkov vo svorke, a najmä šteniatka! Mal som ho zabiť keď bol ešte vo vajci!" zakričal Zen a zavrčal na Valu a Obláčika.

"Ukludnite sa! Zen, odnes Valu nech sa trocha schladí a potom ju niekto vráti do liečiteľského úkrytu." rozhodla Shadow a Zen pustil Valu. Potom ju zviazal kusom lana a odťahoval ju smerom k jaskyni. Valu sa ešte posledný raz chcela priblížiť k Obláčikovi ale jediné na čo sa zmohla bolo zahľadeť sa do jeho žltých očí. Obláčik sa na ňu smutne pozrel a zahľadel sa na mesiac, ktorý sa stane čoskoro jeho jediným priateľom. Čakal čo mu Shadow povie no nič sa neozývalo. Jediné čo počul boli kroky na Vysokej skale, ktoré už dobre poznal. Bol to Nol, ktorý sa zrazu ako tieň vynoril z jaskyne, ktorá bola na okraji Vysokej skaly. Predstúpil až na samý okraj aby ho každý dobre videl a svojimi modrými očami sa zahľadel na Obláčika. Sprv tvrdo a potom smutne.

"Obláčik, na základe niektorých dôkazov, ktoré nám poskytli nemenovaný vlci ti ako právoplatnému členovi svorky Lúnovcov musím od teraz zakázať akýkoľvek kontakt s vlkmi z tejto svorky. Nebudeš sa taktiež sem môcť už nikdy vrátiť, nikdy nič neuloviť a nachádzať sa v tomto teritóriu. Od teraz až do tvojho posledného dňa si vyhnanec zo svorky Lúnovcov, ktorý bude žiť potulný život, dokým si nenájde vlastného druha s ktorým nazapočne novú svorku." ako to Nol povedal ťažko si vzdychol a zahľadel sa do Obláčikových očí. "Je mi to ľúto." ticho dopovedal a pustil jednu slzu. Obláčik a nahnevane, zarazene i smutne zároveň pozeral na svojho teraz už bývalého vodcu až napokon odvrátil zrak. Chvíľu rozmýšľal až napokon prehovoril:

"Najprv mi celý život klameš, potom mi povieš že nie som tvoj syn a že nie som vlk ale griffin! A nakoniec ma z nepráva obviníš z vraždy, ktorú som ani nespáchal a vyhostíš ma z mojej svorky! Fajn, ži si tu v pokoji s vedomím že tvoj syn sa niekde túla a bojuje o život." skríkol Obláčik a roztvoril krídla a vzniesol sa do nočnej oblohy. Nol naposledy vo svojom živote uvidel jeho biele pierka zakončené čiernymi škvrnami. Nol a Shadow sa smutne vrátili do jaskyne kde prečkali zbytok noci. Kemži a Tailtail sa s ostatnými vlkmi v ich veku vrátili pod kosodrevinu. S výnimkou Anyho a Suri, ktorá sa stalo novou betou. Kemžiho ťažilo svedomie a tak len ťažko zaspával. Pripadal si ako jeho brat keď ešte žil, taktiež ho ťažilo svedomie teda až sa vo hviezdach nestretol so svojou sestrou Dem. nakoniec aj Kemži zaspal a spolu s Tailtail sa poddal snom. Obláčik však neletel preč a čoskoro sa aj vrátil. Vrátil sa však tajne, tak aby ho nikto nespozoroval. Pomaly sa vzniesol medzi koruny stromov až narazil na tvrdú zem pokrytú snehom. Pomaly a nepozorovane sa prikradol k jaskyni kde bola Valu priviazaná a čakala až do rána kedy ju mali pustiť. Zen a ani nikto iný vchod nestrážil a tak sa Obláčik mohol nepozorovane prikradnúť do jaskyne. "Ahoj láska." pozdravil Valu Obláčik keď vošiel do jaskyne. Valu, ktorá mala telo položené opačným smerom od vchodu okamžite otočila hlavu a šťastne sa pozrela na svojho priateľa.

"Ty si sa vrátil! Ako je to možné?"

"Valu ja ťa milujem a ty to vieš, neodišiel by som bez toho aby som sa s tebou nerozlúčil."

"Takže to je pravda, z teba je vyhnanec." smutne povedala Valu a zvesila hlavu. Obláčik k nej potom podišiel a svojou orľou labou jej hlavu zodvihol tak aby sa jej mohol pozerať do očí.

"Valu, to že niekto povedal že už som vyhnanec neznamená že dnes nemôžeme byť spolu. Posledný deň, Valu." povedal Obláčik a Valu sa k nemu pritúlila. Oblizla ho na tvári a jemne kusla do ucha. Obláčik jej to opätoval a usmial sa na ňu. V tú noc na nebi žiarili všetky hviezdy spolu s mesiacom a z hviezd vykukovali vlci. Prizerali sa na vlkov, ktorý žili v lesoch, savanách, arktických oblastí, púšťach i pralesoch. Keď noc vymenil deň a začalo svitať Obláčik opustil jaskyňu a naposledy Valu oblizol na hlave. Potom sa s ňou rozlúčil a navždy zmizol v oblohe. Z rána ešte začalo snežiť a tak Obláčik, rýchlo zmizol v bielej oblohe. Nevedel kam presne má letieť ale jedno vedel-už nikdy sa nesmie vrátiť domov. Valu si potom ľahla a čakal kým niekto príde a rozviaže je lano. A čoskoro sa tak aj stalo, prišiel Tor s rozkazom od Shadow že má Valu rozviazať a poslať do liečiteľského úkrytu. Valu mu však popritom ako jej Tor rozviazával lano, ktoré mala priviazané na krku nič nepovedala a tak to pre ňu ostalo ako malé tajomstvo. Pomalým krokom sa vydala naspäť do úkrytu a naďalej sa nedokázala ani len pozrieť do očí Aresovich bratov. Potichu na nich vždy zavrčala keď okolo nich išla ale oni si ju nevšímali. Hlavné bolo pre nich to že dostali pomstu po ktorej tak túžili. Od tej doby už žiadny vlk Obláčika nevidel, teda až na... ale to je už iný príbeh.

Na obrázku je Zen, ktorý vrčí na Valu

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Na obrázku je Zen, ktorý vrčí na Valu. A ešte by som sa chcela poďakovať za prečítanie a keď tak aj za vote. Ahoj!

OSUDWhere stories live. Discover now