OSUD

Prvý lov

Všetkých zobudil veľký hluk. V tejto svorke sa stáva poriadne skoro. Salos ledva rozlepil oči a už sa musel s ostatnými vydať na lov.

"My budeme loviť?" opýtal sa Nol.

"Pravda že, vy ste nikdy nelovili?" opýtala sa Shadow.

"Nie. Ale ty asi áno! Naučíš nás to?" opýtala sa Lon a prosebne sa pozrela na Shadow.

"Jasné veď od toho tu som." keď to dopovedala začala čuchať. Vetrila diviakov, srny ale nič pre začiatočníkov, keď v tom. AHA! Našla stopy krvácajúcej zvery. Ukázala na stopy aby ich videli aj ostatný a šla stopovať. Nol jej ochotne pomáhal. Trvalo dlho kým prešli les pokrytý snehom a dostali sa k horám. Krvavá cesta stále nekončila a Shadow to pripadalo podozrivé. Žiadne zviera neodkráča takú vzdialenosť zranené.  Ale bolo už neskoro lebo došli ku ich koristi. Na bielom studenom snehu ležala rozpáraná mŕtvola srnky. Hneď ako to Kemži uvidel pustil sa do jedla ale nejedol veru v klude. Z poza skaly vykukol veľká biela šelma. Bola oveľa večšia ako najväčší lovec zo svorky. Keby  v tedy nezasiahla Lon tak by bol Kemži žrádlom pre tohoto zvera. Stiahla svojho brata za chvost k sebe a utekala. Shadow viedla svoju skupinu k horskému priesmyku. Hladná šelma ich už už dobiehala keby nedorazili ku konci priesmyku. Šelma vedela že nemajú kam újisť a tak sa pomaly zakrádala na svojich veľkých bielych labách. Dívala sa na svoju korisť svojimi modrými očami a akoby sa živila ich strachom. Bodaj by to bola pravda lebo mala obrovitánske tesáky. Shadow niečo objavila, puklina v ľade! Mrkla na Nola a strčila ho smerom do pukliny. Nol sa prepadol. Keď to uvideli ostatný naskákali jeden po druhom do diery. Šelma videla akojej obed odchádza a tak nemarnila viac času a rozbehla sa po ostatných, ktorý ešte nestihli utiecť a vrhla sa práve na Shadow. Por to uvidel a vrholsa jej na pomoc.  Zahryzol sa šele do ucha a škrabal jej po krku. Šelmu natoľko vytočil že nechala Shadow a obrátila sa na Pora. Shadow sa zdvihla a chytila Pora za chvost, potom skočila do diery. Spadli do nejakej jaskyne kam šelma nemala prístup. Všetci na nich už netrpezlivo čakaly a hľadelina otvor, ktorým prišli.

"Sem už nepríde že ano?" opýtala sa Lon.

"Nemala by." iste povedal Nol. "A čo ste tam hore tak dlho robili?"

"Por ma zachraňoval. Však?" povedala Shadow a usmiala sa na svojho záchracu.

"No áno, však tam nikto nebol to bola samozrejmosť."

"I tak, ďakujem. Ale stále sme dnes nelovili keď to takto pôjde ďalej nič sa nenaučíte!"

"Myslím že sme sa už naučili ako byť super ako Por!" zamračene povedal Nol.

"Čo, tak prepáč že som ju zachránil!"

"Chlapci, chlapci mne je jedno kto ma zachránil len sa nehádajte, prosím. Musíme sa najprv dostať z tejto jaskyne a na to potrebujeme byť potichu."

"PREČO MÁM BYŤ POTICHU KEĎ SOM NAŠTVATÝ!!!" Zakričal Nol.

"Ticho." zašuškala Shadow.

"ALE PREČO!!?? VŠAK JE VŠETKO V PORIAD..." Por to už nemohol dopovedať lebo sa ľadová jaskyňa začala búrať. Veľké kusy ľadu padali na ľad na ktorom stáli vlci a ten otras zasa vyvolával ďalšie. Neostávalo nič iné len utekať ako o život! Kemži sa len tak tak dokázal uhýbať kusom padajúcemu ľadu. Nemali kam by utekali ďalej, bránila im v tom veľká ľadová stena. Boli by ich tam zasipali kusy ľadu keby Lon niečo nenapadlo. Začala viť a ukazovala ostatným že ju majú napodobňovať. Pridal sa k nej Por a neskôr aj Kemži. Potom sa pridali aj ostatný. Svojimi vysokými tónmi rozbili ľadovú stenu a hneď akosa tak stalo museli utekať lebo by ich zasypala celá jaskyňa. Už to nebola jaskyňa ale veľká masa popadaného ľadu.

"Všetci živí?" opýtala sa

"Povedal by som že áno!" zakričal Por.

"To je dobre mali by sme ísť." potichu povedal Nol. A tak sa vydali na ich prvý lov, už po druhé. Teraz im šťastie už prialo a tak rýchlo našli stopu novej koristi. Bol to zajac, ktorý bol zranený. Shadow a ostatný dúfali že to nebude korisť nejakej inej šelmy ale boli tak hladný že sa vybrali po stope. Mohli síce prísť do tábora s prázdnymi packami ale to by Shadow zahanbilo. Ona princezná, dcéra mocného Fanga a Čin a nedokáže naučiť zopár vĺčikov loviť? Nedokázala na to myslieť. Došli k cieli, malý hnedý zajačik sa so zlomenou labkou krčil vo vyschnutom kríčku. Kemži, pretože bol najrýchlejším sa chystal vybehnúť ako prvý. A tak aj urobil a vybehol. Hneď ako to ten zajačik uvidel rozbehol sa ale so zlomenou nohou nedobehne veru ďaleko. Keď uvidel kosodrevinu okamžite sa otočil a vbehol do nej. Ale tam nebol tiež v bezpečí. Z kosodreviny vyšla biela líška a v papuli mala tohoto zraneného zajačika. Pár-krát potriasla hlavou a zadusila ho a chystala sa ho zjesť lenže si ju Kemži všimol a vrhol sa na ňu. Líška sa svojho útoku len tak nehodlala vzdať a bránila sa. Škrabla Kemžimu do tváre a utekala čo jej nohy stačili. Pravda povediac nebola taká rýchla ako Kemži a tak ju dobehol, ukradol zajaca a s úsmevom sa rozbehol za svojou partou. 

Líška sa ale nedala a vyskočila mu na chrbát, celou silou sa mu zahryzla do krku a nehodlala sa vzdať. Por sa už chcel vybrať svojmu bratovi na pomoc ale Shadow ho ihneď zastavila. 

"Nemôžeš ísť, on si poradí." a tak Por poslúchol, ale to neplatí o Nolovy. Rozbehol sa pomôcť svojmu bratovi a vrhol sa na líšku. Hneď ako videla presilu zobrala nohy na ramená. Nedobehol by ju ani Kemži a ani nikto iný. Kemži poďakoval svojmu záchrancovi a vybrali sa ostatnými. Kemži hrdo niesol svoj úlovok až kým nedošli k svojej novej svorke. 

"Výborne si ho ulovil Kemži! Dobrá práca." neopustil si Por pochváliť svojho brata.

"Ďakujem."

"Prečo si neposlúchol Nol určite by to zvládol."

"Nebudem sa pozerať ako nejaký tvor ubližuje mojej rodine. Či už to je líška,medveď alebo niečo iné...ako vlk." zamračil sa pozrel sa na Shadow. Ona nič neodpovedala a radšej išla dohoniť ostatných. Domov sa vrátili pod večer a uložili svoj úlovok na kopu, potom sa každý z nich najedol a ľahol do nory.