Zradca ✔

XXXIX.- Zlom/ROSS

Lepší nápad neexistuje. To ma privedie k tomu, aby som pristúpila na návrh Awadovej. Predstaví ma ako nádej na krajší zajtrajšok. Nadarmo sa mi to hnusí. Aj napriek všetkému, iná možnosť nie je. Musím pristúpiť na hru, byť bábkou v divadelnom predstavení a dať ľuďom niečo, čo ja sama nemám- nádej.

Hawke ma podporuje, tiež sa mu to nepáči. Ale na druhej strane tvrdí, že hoci o tom možno neviem, moja prítomnosť všetko zmenila. Akurát zabudol dodať, či k lepšiemu alebo horšiemu.

Nepáči sa mi táto možnosť. Byť niekým, kým nie som, nie je správne. Hrať sa na niečo, čím sa nemôžem stať, je nespravodlivé. Tváriť sa, ako niekto iný, nie je čestné. A predsa som sa na to dala. Už nie je cesty späť. Awadová všetko zariadila. K uskutočneniu klamstva je všetko hotové. Prevracia sa mi z toho žalúdok.

Väčšina ľudí sa už zhromaždila pred menšou vyvýšenou plochou, kde o chvíľu predstúpi Aisha Awadová a vysvetlí, čo stojí za záhadnou dievčinou, ktorá sa objavila z ničoho nič. Povie im, že sa volá Rosielee a prišla z Kupoly preto, aby ich zachránila. Bude s nimi žiť, bude spolupracovať. Ľudia sa spýtajú, čo je zárukou toho, že nás neprišla zavraždiť. Vtedy Awadová premietne na stenu jaskyne fotku Amabel. Ja budem stáť vedľa. Vraj to ľuďom postačí. Prečo tomu nedokážem uveriť?

„Si vystresovaná," podotkne Hawke zamračene.

„Len sa mi to nepáči. To je všetko."

„Ani mne sa to nepáči, ale tebe sa to priam hnusí. Prečo?" On to zrejme tiež nechápe. Pripadám si ako vec. Ako cenný tovar, ktorý dodá magickú silu. Ale mám čušať a tváriť sa, že to naozaj dokážem. Pritom neviem nič. Absolútne nič.

„Dnes sa s tebou nedá komunikovať," podotkne Hawke po tom, čo ostanem ticho. Nemám čo povedať. Ani tak tomu nerozumie. Nikto. Občas mi príde, že ani ja sama.

„Len nech je už po všetkom," zamrmlem si pre seba aj napriek tomu, že viem, že ak sa to raz začne, už to nebude mať koniec. Ak teraz oficiálne vyhlásia, že som potomkom Amabel, bude po všetkom. Už nebudem mať pokoj nikde.

„Vážení občania!" Hlas Awadovej zosilnený mikrofónom sa odrazí od chladných stien jaskyne. Má to byť signál toho, aby som vyšla spoza opony a zaradila medzi ľudí, ktorí stoja na vyvýšenej ploche. Je tam Salem a zopár ďalších, neznámych. Awadová stojí popredu.

„Poď," šepne Hawke. Zhlboka sa nadýchnem a spoločne vyjdeme. On ide so mnou ako morálna podpora, za tým som si stála. Postavím sa k Salemovej pravici. Nikto zo zhromaždených si nás nevšíma. Plne sa sústreďujú na Awadovú. Len Salem sa pousmeje.

„Zišli sme sa tu, aby sme si vyjasnili čudné udalosti posledných dní." V dave to zašumím, moje srdce sa rozbúcha.

„Všetci iste viete, že Kupola má problémy. Rádioaktívne búrky ju nešetria a posledná udalosť značne ovplyvnila jej energetickú hodnotu. Preto je pravdepodobné, že nasledujúce dni spozorujeme výkyvy aj v našich systémoch." Niekto vydesene zhíkne a malé dieťa odbehne do jedného domčeka.

„Poprosím o pokoj," vyhlási dôrazne Awadová, „Všetko máme pod kontrolou."

Tým nie som si úplne istá.

„Viacerí z vás spozorovali nie len besnejúce počasie, ale aj to, že sa medzi nami nachádza niekto, koho nik nevie presne zaradiť."

Všade nastane ťaživé ticho a ja sa zrazu nedokážem ani nadýchnuť. Pár pohľadov z davu zaletí ku mne- som tu jediný neznámy. „Chcela by som vás poprosiť, aby ste ma vypočuli do konca a neprerušovali," podotkne Awadová prísnym hlasom. Mám pocit, že v nejednom človekovi sa zasekne aj nádych.

„Rada by som vám predstavila Rosielee, dievča, ktoré k nám zavítalo z Kupoly." Strhne sa krik. Ľudia začnú burácať, ale ja sa nedokážem ani pohnúť. Nejasne zacítim, ako sa prsty Hawkeho obkrútia okolo môjho zápästia, akoby mi chcel dať istotu, že v tom nie som sama. Už je neskoro. Som v tom sama.

„Ticho!" rázne zakričí Awadová, ale nikto sa neupokojí. Ľudia vrhnú mojim smerom vražedné pohľady. Nemala som to urobiť, nemala som súhlasiť. Všetko sa pokazilo.

„Rosielee je priamym potomkom Amabel Parkerovej," prekričí dav Awadová a ja sa myknem. Nevidí, aký rozruch moja prítomnosť spôsobila? Týmto len priliala benzín do ohňa.

Väčšina ľudí sa od prekvapenia zarazí a vrhnú pohľad na obrázok Amabel, ktorý Awadová podľa sľubu premietla na stenu. „Čo tu robí?!" zakričí vysoký muž z davu, ktorý využije náhle ticho.

„Prišla z jednoduchého dôvodu..." začne Awadová. V tom momente sa vo mne niečo zlomí a čas zastane.

Neviem, či je to osvietenie, alebo pocit z hĺbky duše. Môže to byť aj zúfalý krik z mojich útrob. Netuším, čomu by som mala priradiť tú náhlu odhodlanosť, ktorá prejde mojimi žilami ako tekutý adrenalín. Zaleje všetky kusy môjho tela a presvedčí ma o jednom- nemôžem klamať.

Ľudskosť neexistuje. Tie dve obyčajné slová ovládnu moju myseľ.

Môžem sa pozrieť na deti, ktoré stoja v skupinke a nechápavo hľadia na svojich rodičov. Čo pre nich znamená ľudskosť? Ešte ani netušia čo to slovo je.

Môžem sa zahľadieť na ich rodičov, ktorí nechápavo krútia hlavami a odsudzujú ma skôr, akoby poznali skutočnosť. Je to ľudskosť?

Môžem si predstaviť jedno oko tej čiernej mačky. Kde o druhé asi prišla? Pomohla jej pri tom ľudskosť?

Môžem si vypočuť Awadovú. Robí to pre moje dobro? Alebo si len chráni chrbát skôr, ako ju obkľúčia? Dá sa to nazvať ľudskosťou?

Môžem sa pozrieť na steny tohto miesta. Ale môžem povedať, že ich vybudovala ľudskosť? Nebola to náhodou zúfalosť?

Môžem sledovať Kupolu. Ale je tu naozaj pre to, aby ochránila ľudí? Našu vlastnosť, ktorá nás má odlišovať od zvierat? Ľudskosť? Nepostavili ju pre experiment zvrátenej mysle?

Môžem chytiť AP-R zbraň. Je tu naozaj pre to, aby nás ochraňovala? Nie je to len bizarná hra mysle jedného človeka, ktorý nemal lepšiu robotu?

Existuje ľudskosť?

Možno je to šialené, možno to nie je rozumné. Ale môžem tvrdiť, že som sem prišla zachrániť niekoho, koho ani nepoznám? Môžem snáď vyhlásiť, že som tou záchranou, ktorú potrebujú? Nemôžem byť sama sebou? Kde ostala čestnosť? Kde sa vytratila všetka úprimnosť? Na čo klamať, ak pomôcť nedokážem? Je to sebecké, ale je to niečo, čo ľudia súrne potrebujú. Každý musí vedieť pravdu na to, aby sa mohol postaviť krutosti tohto sveta. Pravda nás nezlomí. Pravda nás urobí silnejšími. Sme tu, aby sme si vypočuli pravdu. Som tu pre to, že mám dosť falošných slov a ľudí, ktorí predstierajú ľudskosť. Som tu pre vlastnú zbabelosť. Som tu pre to, aby si to ľudia uvedomili. Svet umrel. Ľudskosť však zmizla oveľa skôr. Neexistuje záchrana. Je len tma na konci tunela. Ďalšia zákruta, ktorá pripravuje ďalšie nebezpečenstvá. Som kto som. Ale nie som ich záchrana.

„Prišla som sem preto, aby som ušla." Tie slová, ktoré vyletia z mojich úst sa nedajú zastaviť. Tie sú totiž jedinou vecou, ktorá je silnejšia ako záhuba; pravda dokáže navrátiť ľudskosť. Je to prvý krok. Bez pravdy, bez celkového obrazu, nikdy nenastane mier. 

No úprimne, nie je všetko postavené na klamstvách? 
Rozhodla sa Ross dobre? :D