Zradca ✔

II.- Mačka/ROSS

„Prečo si nepovedala svoje priezvisko?!" vyhŕkne Galia takmer okamžite, čo sa vzdialime od Úradu.

„Práve pre to, ako si zareagovala ty, keď si sa ho dozvedela," odpoviem pravdivo, ale ona nado mnou len pokrúti hlavou.

„Prečo, ako som zareagovala?" opýta sa podráždene a rýchlo sa vyberie po jednej bočnej uličke medzi domami z kameňa.

„Prehnane. Akoby moje meno znamenalo všetko, čo sa naokolo deje." Mám pocit, že jej nemusím klamať. Je to ten typ človeka, ktorý sa zásadne drží hesla- čo na srdci, to na jazyku. Môžem jej veriť. Som si tým takmer istá. Ak by som nemohla, tak by moje meno povedala tej žene.

„Nereagovala som vôbec prehnane," pokrúti hlavou Galia, „Moja reakcia bola primeraná, akurát ty si to nechceš pripustiť."

Keby vedela, prečo ma tak desí vlastné meno, nečudovala by sa. „Kto vlastne je tá žena? Čo je toto za miesto? A kam ma to vedieš?"

Otrávene si povzdychne. „Tá žena je Salemova matka, veliteľka Aisha Awadová. My sme takzvaní Zabudnutí, ale že prečo sa tak nazývame, to ti vysvetľovať tu a teraz nebudem. A vediem ťa do piateho obytného centra."

„Čo je to piate obytné centrum?"

„Miesto, ktoré sa ti páčiť nebude," poznamená sucho Galia, „Ale budeš tam až kým nepovieš veliteľke a ostatným svoje priezvisko."

Jej slová ma znervóznia, ale snažím sa o ignorovanie toho nepríjemného pocitu. „Prečo každý tak fičí na mojom priezvisku?"

„Kto každý?" Galia sa otočí tvárou ku mne a zamračí sa tak, že jej neposedné tmavé vlasy padnú do očí.

Neodpoviem, ale nie len preto, aby som sa spomienkami nevracala k cele pod zemou, ale aj kvôli tomu, že Galia ma zavedie do ohraničeného priestoru... s celami.

Ľudia sedia na starých posteliach, z troch strán ohraničení kamennými stenami a spredu železnými mrežami. Vyzerá to tam ešte horšie ako pod budovou SOFT-u.

Inštinktívne cúvnem, ale narazím do niekoho hrude a to ma donúti zastať. Galia si len povzdychne. „Čo tu robíš, Hawke?"

Chlapec, ktorý ma zozadu drží za ramená, aby som nikde nešla, sa sucho zasmeje. „Awadová ma poslala kade ľahšie, tak som si povedal, že si prezriem tento tvoj nález."

„Mohol by si o mne prestať hovoriť, ako o nejakej veci?" vyblafnem naňho a vymaním sa z jeho zovretia. Radšej sa postavím vedľa Galie, ktorá je síce bližšie k celám, no aspoň ma nedrží v železnom zovretí.

„Takže predsa vie hovoriť," zasmeje sa Hawke a potrasie hlavou.

„Hovoriť vie, akurát naša veliteľka vyžaruje zlú energiu," povie otrávene Galia.

„Takže?" nadvihne na mňa obočie Hawke, „Ako si sa sem dostala? Alebo to nesmiem vedieť ani ja? Či to nevie ani Lia?"

„Už som ti milión krát hovorila, aby si ma nevolal Lia," zagáni naňho Galia, „Ale nie, neviem to ani ja."

„Takže tajomstvo," zaškerí sa Hawke, „Rovnako ako aj tvoje priezvisko?"

„Sklapni, Hawke," prevráti očami Galia, „Na čo si tu?"

„Prišiel som sa pozhovárať s Rosielee," odpovie jednoducho a pravým ramenom sa oprie o stenu. „Ako ťa zvyknú volať?"

„Ross," odvetím na jeho otázku bez zaváhania. To meno som si za pár týždňov obľúbila viac, ako Rosie za celý život.