Zradca ✔

XXIX.- Zásah/ROSS

Ťažko povedať, či sa z rutiny nespavosti, poprípade nejakých nočných môr, niekedy dostanem. Už tretí deň sa opakuje dookola ten istý scenár- chcem späť, nedarí sa mi to. Okolo tej tretej v noci konečne zaspím, ale o štvrtej som už zas hore kvôli nočným morám, v ktorých ma naháňa Amabel Parkerová v podobe oranžovej myši. Nie, nemá hrdzavú, či ryšavú farbu. Je doslova oranžová, asi tak ako fasáda môjho niekdajšieho domu. Do rána potom len bdiem a rozmýšľam nad vecami, nad ktorými by som nemala. Čo asi robí otec, Rio, Ama, Nat... Ako je na tom Lose. Alebo či sa Yan konečne vyriešili problémy s bratom. A v neposlednom rade aj to, čo asi robí Stephanie Tysonová v službe Meerovej. A to sa snažím nemyslieť na tie nepríjemné témy. Napríklad na to, prečo sa Amabel nevrátila, alebo či som naozaj jej potomkom.

Problém so všetkými mojimi otázkami je na rovnakom mieste- nepoznám odpoveď. Nedokážem sa upokojiť ohľadne žiadnej z týchto otázok, kdežto nepoznám odpoveď ani na jednu z nich. Môžem mať len dohady, čo je hádam ešte horšie. Moja myseľ až príliš rada tvorí katastrofické scenáre.

S Awadovou medzi nami vládne studená vojna. Jedna druhej sa vyhýbame a ak sa náhodou aj stretneme, obe sa poberieme radšej iným smerom, ako tá druhá. Neviem, ako chce takto pred každým vyhlásiť, že som potomok Amabel Parkerovej, no obe to potrebujeme spracovať. Informácií je príliš veľa, odpovedí málo a rušivých okolností ešte vždy viac, akoby bolo prospešné.

Hawkeho ruka nevyzerá najlepšie, ale podľa mojich skromných znalostí v oblasti medicíny, mohol dopadnúť aj oveľa horšie. Napríklad tak v pazúroch Mutanta, v tom najhoršom prevedení, aj v jeho scvrknutom žalúdku. Ale na chvíľu si od vychádzok von ešte oddýchne a ja som do tej doby presunutá do dvojici so Salemom Awadom. Od toho dňa, čo ma zavolal k jeho matke a tá mi dala tú nahrávku, som sa s ním nerozprávala. Akurát Galia povedala, že takto rozhodla veliteľka. Možno je to už čistá paranoja, no všetky slová a nápady, ktoré vzniknú v hlave nejakej veliteľky, ma odradzujú už aj samotným faktom, že vôbec sú.

Dnes mám naplánovaný okruh vonka. Konkrétne okolie hraníc s Kupolou a podzemné priestory, ktorými som sa dostala až sem. Pôjdem v spoločnosti Salema, ktorý ma povedie a dá pozor na to, aby nedošlo k podobným nehodám, ako naposledy. Pevne dúfam, že si na to dá väčší pozor ako Hawke, ktorý sa vyvaľuje niekde v posteli, lebo s prestrelenou rukou toho veľa nezmôže. Podľa včerajšej návšteve usudzujem, že všetok čas trávi s tou jednookou príšerou z väzníc.

„Budeš ma počúvať na slovo a tak si môžeš byť istá, že sa minulý scenár nebude opakovať." Salem, opierajúci sa o rám dverí, ma o tom rozhodne nepresvedčí.

„To isté hovoril aj Hawke a pozeraj, ako to dopadlo."

„Mala si ho poslúchať."

„To by bol z neho kebab." Zamračím sa, ale jemu to príde vtipné.

„A teraz je z neho čo? Ražeň?"

„Aspoň živý ražeň."

Salem sa zaškerí a pokrúti nado mnou hlavou. „Bude zázrak, ak s tebou prežijem."

„Prečo?"

„Prepáč, opravím sa." Ruky si založí na hrudi a pobavene si ma premeria. „Bude zázrak, ak sa navzájom nezaškrtíme."

„Zopakujem svoju otázku. Prečo?"

„Však uvidíš."

+++++

Sivá pláň vyzerá ešte pochmúrnejšie, ako naposledy. Mračná sú tmavé, veštia prichádzajúcu búrku. „Nebude pršať?"

Salem mykne plecami. „Možno. Ale určite nie teraz."